Nepriestrelný

31

„Nie som." Zamumle takmer až nečujne.
Chvíľu ho skúmavo sledujem a potom si hlasno povzdychnem, na čo sa na mňa prekvapene pozrie.

Ty asi neurobíš prvý krok, čo?

Chytím ho za koženku, pritiahnem bližšie k sebe a okamžite sa mu nalepím na pery.

Má ich sladké.
Mäkké a presne také, aké som si predstavovala.
Dopekla.

Axelove ruky sa presunú na môj pás, odtiaľ na stehná, zatiaľ čo spolu so mnou cúva ku mojej posteli, na ktorú sa posadí, a ja sa okamžite posadím na neho, neprestávajúc ho bozkávať.
Jeho ruky neprestajne stláčajú moje stehná, a moje ruky mu prehrabávajú vlasy.

Jednou rukou zablúdim k jeho opasku, a v tom momente započujeme kroky, a smiech môjho otca.
Axel ma rýchlo, no zároveň opatrne hádže na posteľ, a s prehrabnutím vlasov, odchádza preč.

Neveriacky sledujem dvere, ktoré sa za ním prudko zatvoria. Nepočujem ale rozhovor s mojím otcom, a podľa toho súdim to, že išiel dolu po schodoch, nie ku mne.

To vážne?

Rukami si prejdem po tvári a nahlas si povzdychnem.
Prstami si pomaly pohladím pery a letmo sa usmejem.
Axel stojí za hriech, a rozhodne neľutujem to, že som ho pobozkala.
Ale nečakala som to, že ma pobozká naspäť, nečakala som to, že to pôjde ďalej.
Možno ak by sme nepočuli môjho otca...? Nie. Nič by sa nestalo.
Pravdepodobne by odišiel a povedal mi, že som pila alebo že sme v práci.

Lenivo sa posadím, vyzlečiem si šaty a v spodnom prádle prejdem ku skrini.
Zoberiem si čierne čipkované šortky a  čierny čipkovaný top.
Taktiež od Axela.
Pomaly aj s telefón vojdem do kúpeľne, kde sa zatvorím.
Napustím si vaňu, nalejem do nej snáď liter kúpeľňej peny. Vyzlečiem sa a okamžite do nej vojdem.
Je čierna, mramorová a obdĺžniková.
Obrovská a úžasná.

Pomaly sa uložím do ľahu a zatváram oči od únavy.
Akonáhle zatvorím ale oči, pred sebou mám Axela. To ako som si ho pritiahla do bozku, to ako jeho veľké dlane objímali moje stehná. To ako som ho ťahala za vlasy, a to, ako dravo ma bozkával naspäť.

Keby nechce, nepobozkal by ma.

Striasla som sa a otvorila oči, aby som vymazala túto predstavu z mojej hlavy.
Nie preto, pretože by sa mi to nepáčilo, no najmä preto, pretože sa mi to páčilo až priveľmi.
A hlavne, odišiel.
Neviem čo ide hlavou jemu. Neviem čo mám robiť a najmä neviem, ako sa mám teraz správať.
Znamenalo to niečo?
Neviem čo to znamenalo pre neho.
Pre mňa ale rozhodne veľa.

Takto som si poležala ešte hodnú chvíľu pred tým, než som sa postavila z vane a osprchovala zo seba penu.
Obmotala som okolo seba čierny uterák a prešla ku zrkadlu, rozmýšľajúc, čo idem robiť. Rýchlo som sa prezliekla do veľmi sexy pyžama. 
Kúpil mi to on, musel si ma v tom predsa predstavovať.

Pomalým krokom som cupkala na ľavé krídlo domu, kde mal izbu Axel.
Potichu som zaklopala na dvere, a čakala v tmavej chodbe.
Neviem čo tu robím, naozaj nie. Nie som opitá, možno mi alkohol len dodal odvahu ale mal by aj jemu, pretože doriti odišiel. 

Napĺňal ma zvláštny pocit eufórie a celé moje vnútro chcelo vidieť Axela.
Chcela som sa s ním porozprávať, chcela som ho vidieť a hlavne som ho chcela ďalej bozkávať.

A keď sa otvorili dvere, a naše pohľady sa spojili, až vtedy som si uvedomila, že vlastne nemám dôvod, prečo som prišla.
Lebo sa chcem s ním vyspať?

„A-ahoj, ja len, že som sa umývala a prišla som na to, že nemám šampón, tak len či, no vieš, by si mi nemohol požičať svoj?" Habkala som zo seba, zatiaľ čo som pohľadom kmitala cez jeho oči a pery. 

Prečo som sem vlastne prišla?
Lebo som ho chcela vidieť. Chcela som byť s ním.
No, hlavne sa s ním porozprávať. Nejako začať tému o našom bozku ale ako keď musím byť ja tá, ktorá rozpráva prvá.

„Poď dnu." Hlasne a okamžite mizne v útrobách jeho izby.
Samozrejme cupkám za ním, až do kúpeľne, ktorú má úplne rovnakú ako ja.
Zoberie modrú fľašku a keď sa otočí, začne ma bez slova sledovať. Pohľadom skĺzne na moje pery.
Nasucho prehltnem a zhlboka sa nadýchnem.
Jeho pohľad je intenzívny a celkom mi zabraňuje racionálne uvažovať.

„Axel-"

„Axel." Dvere sa prudko otvoria a ja sa nervózne otočím na toho, kto ma prerušil v rozprávaní.
Vo dverách stojí jeden z bodyguardov.
Najskôr za pozrie na Axela a potom na mňa.

„Šéf odchádza a máš ísť s ním." Povie celkom previnilo a tak rýchlo ako príde, tak rýchlo odchádza.
Otec? Prečo ide takto pozde preč?
„Musím odísť." Prehovorí, zatiaľ čo mi podá šampón a svižne prejde ku skrini, odkiaľ si niečo vytiahne, dá do vrecka, a otočí sa na mňa.

„Ahoj Noemi." Zašepká a rýchlo odchádza preč, nechávajúc ma stáť v strede jeho izby, s jeho šampónom a nepovedanými slovami.

Po hodnej chvíli ticha, položím jeho šampón na pôvodné miesto, a odchádzam z jeho izby naspäť do tej mojej.
Doriti.
Ležím, ruky mám položené na tvári a snažím sa nezadusiť.
Dobre. Chce ma. Ak by nechcel, pobozkal by ma? Asi áno. Ale, nezahrával by si predsa s mojimi citmi.

V myšlienkach mi koluje Axel a jediné čo ma v tom momente zachraňuje, je môj telefón.

Tristan- Čo tak večerná prechádzka?

Dych sa mi zasekol a ja som ostala sledovať tú správu nevediac, čo odpovedať.
Jednak som sa už umyla a pripravila na spánok, no taktiež by som sa s niekým potrebovala porozprávať o Axelovi.
Keďže sama neviem na čom som.

No je Tristan ten, ktorému by som mala hovoriť o svojich pocitoch?