Nepriestrelný

37

„Mama?" Prekvapene som zodvihla telefón, keď som na displeji uvidela jej meno.
Ležala som na posteli, prezlečená, osprchovaná a snažila sa oddýchnuť.
Keďže sa mi aj tak nič nechcelo robiť.
O chvíľu som mala ísť na obed, ale táto drobnosť ma zaskočila viac než by som chcela.

„Noemi." Zašepká, hlas má zlomený a v tom momente začínam byť smutná aj ja, doriti.

„Mami? Je všetko v poriadku?" Prudko sa posadím na posteli.
Snažím sa sústrediť na akýkoľvek zvuk.
Počujem, že plače. Smrká, a cez telefón počujem to, ako ťažko dýcha.
Doriti doriti doriti.

A ja tam niesom. Niesom tam aby som jej bola oporou niesom s ňou...

„Opustil ma. Povedal mi, že som stará." Hm. Samozrejme, že ju opustil ten hajzel.
Mal toľko rokov čo ja, určite už je kade ľahšie a hľadá si ďalšiu obeť.
Samozrejme so všetkými vecami ktoré mu mama kedy kúpila.

„Mrzí ma to mami. Čo kebyže prídeš sem? Ocko ti preplatí letenku a-"
„N-nie. Nemyslím si, že by to bolo najlepšie. Neprídeš? Prosím vráť sa. Cítim sa tu teraz tak sama." Ostávam ticho.
Neviem čo jej mám odpovedať a rozhodne jej odpovedať ani nechcem.

Mám odísť? Teraz keď som konečne s otcom, mám ísť naspäť za mamou?
Sklamem otca?
Doriti.
Sklamem mamu?
Potrebuje ma. Je tam sama. Oco tu má plný dom chlapcov a...

„Si si istá, že neprídeš?" Zašepkám ešte raz.
Bolo by to omnoho jednoduchšie. Viem, že nechce byť sama a musí to byť hrozné, no to mám ísť naspäť?
A potom ma nenechá len tak odísť.
Nemyslí to zle, no keď prídem a odídem, tak potom bude stále sama.
A tu by sme mohli byť všetci spolu.

„Ešte si to rozmyslím dobre? Dáš mi otca?" Prikývnem. Okamžite sa postavím z postele a kráčam k jeho izbe.
„Hneď, len ho nájdem." Prehovorím, keď otvorím dvere od jeho izby, ktorá je prázdna rovnako ako jeho pracovňa.
Rýchlo zbehnem dole po schodoch.
Prebehla som do jedálne, kde už skoro všetci sedeli a posadila sa vedľa neho. Telefón som si položila na hruď, aby som utlmila svoj hlas a pozrela sa na otca, ktorému na tvári žiaril široký úsmev.

„Volá mi mama, chce s tebou hovoriť." Zašepkám. Okamžite mi zoberie telefón, postaví sa od stola a začne rýchlo kráčať preč.

Axel sa na mňa prekvapene pozrie a ja len myknem plecami.
Aj po toľkých rokoch, má mama v jeho srdci miesto.
Sklopím pohľad na svoj tanier, no potom si uvedomím, že mi niečo nesedí.
Opäť sa pozriem na Axela, ktorý ma sleduje tak ako vždy, a v zornom poli uvidím Sam.
Avšak, nemám tú chuť sa na ňu pozrieť.

Mrzí ma to.
Och.
Píšem si ju na svoj imaginárny zoznam veci, ktoré musím vyriešiť.
Pretože s Axelom nie sme spolu, a ja s ňou nechcem byť za zlé.
Možno s Axelom naozaj budeme spolu ale nechcem aby si myslela, že som jej klamala.

Keď sa Axel pustí do jedla, začnem jesť aj ja. Neviem o čom otec tak dlho hovorí s mamou no snáď je to dobré znamenie.
Akonáhle sa končí obed, všetci odchádzame od stola.

„Sam, mohli by sme sa ísť prejsť do záhrady?"
Dobehnem ju až pri schodoch. Žalúdok mám stiahnutý a je mi celkom dosť zle.
Prečo sa cítim zle?

Otočí sa na mňa s kamennou tvárou, chvíľu ma sleduje no potom prikývne.
Na ceste do záhrady si všimnem Axela, ktorý nás sleduje. Len mu ukážem palec hore dúfajúc, že to naozaj aj tak dopadne.

„Nemusíš sa hrať na kamošku Noemi." Prekvapene sa na ňu pozriem, akonáhle sa za nami zatvoria dvere a pokrútim záporne hlavou.
„Nehrám sa. Sam, naozaj ma to mrzí, len proste-"

„Dávaj si pozor na to, čo komu hovoríš. Možno som tu len mesiac, ale ver mi, spravím ti zo života peklo ty mrcha."

Asi ani len nemusím hovoriť to, ako rýchlo mi spadla sánka.
Čo?
Sam sa otočila a teatrálne odišla.
Ešte raz, čo?
Nechápavo som sa rozišla do domu s celkom dobrým pocitom. Tak, pokecali sme, bohužiaľ to zobrala zle ale, čo už?

Pomaly prejdem k Axelovi do izby, kde sa ani neunúvam zaklopať na dvere a len vojdem.
Na sebe má sivé tepláky, čierne tričko a v rukách drží knihu zatiaľ čo leží na posteli.

Môže byť ešte viac sexy?

„Blbé?" Prehovorí s malým úsmevom, knihu položí na nočný stolík a roztiahne svoje ruky.
Okamžite ku nemu pobehnem, vyzujem sa a skočím na neho do objatia.
Jeho ruky tuho obvinie okolo mňa, ja tie svoje obmotám okolo jeho krku a hlavu si zaborím do jeho hrude.

„Sam je štetka." Zamrmlem.
Axel sa zasmeje a svojou rukou mi začne prehrabávať upokojujúco vlasy.
„Nepreháňaš? Čo sa stalo?" Prudko sa od neho odtiahnem a venujem mu ten najhorší pohľad.

„Ešte buď na jej strane." Hlavou buchnem do jeho hrude a myknem plecami.
„Povedala mi, že mi zo života urobí peklo. A že som mrcha. Zabiješ ju?" Zakňučím.
Axel sa jemne zasmeje a objíme ma ešte silnejšie.

„Kašli na ňu, porozprávam sa s ňou." Spokojne prikývnem do jeho hrude.
Potom si hlavu podopriem rukami a usmejem sa na neho, sledujúc jeho tváričku.
Rukou mi stále hladká vlasy a ja sa cítim úplne dokonalo.

„Ty si taký sexy chalan a zároveň úplne chladný ale chcela by som ťa bozkávať celý den ale aj sa ťa bojím." Nestihám dohovoriť a Axel sa začne z chuti smiať.
A ja som ho bez slova so širokým úsmevom sledovala.
Pretože bože ten smiech.

„Ty moje malé ťululum." Axel ma pobozká na vrch hlavy a ja spokojne zapradiem.
Opäť si opriem hlavu o jeho hruď a zatvorím oči.

Keď sa miestnosťou ozve zaklopanie, obaja sa zasmejeme.
„Choď sa skryť." Zašepká, zatiaľ čo si ľahnem na bok, aby mohol ísť ku dverám.
„To už prečo?" Sledujem ho, zastane pred dverami a uškrnie sa.
„Čo ak mi prišla nejaká žena?" Zasmejem sa a prekročím očami.

Axel otvorí dvere tak, aby som nevidela kto v nich je, a tak len napnem uši.
„Ahoj, napadlo ma, či by si nechcel večer niekde skočiť." Znechutene prepálim dvere pohľadom a posadím sa, aby som lepšie počula.

„Už mám plány s Noemi." Odpovedá Axel okamžite, na čo sa spokojne usmejem.
Presne tak. Má plány so mnou, a vždy keď budeš niečo chcieť, bude mať plány.

„Tak prídeš do mojej izby a pozrieme si film? Len na chvíľu." Počujem jej zvodný hlas, a uvidím ako sa jej paprča ocitne na jeho pleci.

„Vedela by som sa o teba dobre postarať." Zašepká a ja zalapám po vzduchu.
Môžem ju vyhodiť? Môžem nie?

„Nebude nutné, len medzi nami, Noemi je v posteli úžasná." Axel sa zasmeje, zatvorí dvere a otočí na mňa.
Tvár si vložím do rúk a neveriacky nad ním zakrútim hlavou.
Bože to je debil.