Nepriestrelný

33

Pomaly som sa posadila na svoju posteľ a ešte pomalšie si vyzliekla biely sveter, ktorý som poskladala a odniesla do skrine.

Cestou do postele som do ruky zobrala telefón sledujúc upozornenia.

Neznáme číslo- 8 zmeškaných hovorov
Neznáme číslo- Si ok? Axel 

Okamžite som sa usmiala nad jeho bohatou slovnou zásobou a okamžite sa postavila smerujúc ku dverám.
Idem za ním. Nech už je kdekoľvek.

Rýchlim krokom som prešla na chodbu, kde mal izbu môj otec, Axel a taktiež traja hlavný bodyguardi.
Teda aspoň tak som to pochopila od Axela.
V ľavom krídle boli štyri bodyguardské izby, a otcova izba s pracovňou.
Bodyguardi na noc odchádzali domov. Štyria mali vždycky nočnú a ráno chodili domov.
A štyria tu boli nonstop pre otca.
Takže tipujem, že dievča tu bude spať celý mesiac.

Brr. Nepríjemné.

Ostala som stáť pred Axelovou izbou, dvere mal otvorené a v izbe tmu.
Otočila som sa ku ďalším trom dverám, a keď som z jednej započula ženský hlas, okamžite som sa ku nej vybrala otvorila dvere a ležérne sa oprela o rám dverí.
Pohľadom som skĺzla na Axela, ktorý si ma nevšímal, kľačal pri čiernom radiátore a niečo šteloval.
Pozrela som sa na dievča, ktoré ležalo na posteli v podprsenke a teplákoch a sledovala Axela.

„Axel, poď so mnou prosím." Axel sa na mňa otočí, na tvári má menší úsmev a ja sa na neho podvedome zamračím.
Čo sa tu čo usmievka?

„Niečo tu robí, príde neskôr." Ozve sa blondínka a ja sa na ňu ani len nepozriem.
No jasné, príde neskôr.

„Bohužiaľ to bol rozkaz." Žmurknem na ňu a okamžite od nej odvraciam pohľad.
Nech si naserie aj s jej podprsenkou.

Axel sa uškrnie, postaví a kráča ku mne.
„Axel? Nepomôžeš mi?" Zapiští zlomeným hláskom a ja okamžite pretáčam očami. S ňou sa o neho budem biť ešte dlho.
Axel sa na ňu otočí a pokrúti záporne
„Čo povie ona, to platí."
Zákerácky sa po jeho slovách usmejem a s ním za chrbtom kráčam do mojej izby.

„Čo potrebuješ také urgentné?" Prehovorí Axel, keď ho nechám vkročiť do mojej izby.
Okamžite zatvorím dvere a opriem sa o ne.

„Urgentné? Aby si sa tam neusmievkal na hentú?" Zavrčím podráždene, na čo sa Axel zasmeje.
„Noemi." Hlesne a ja pokrútim záporne hlavou.

„Aké Noemi? My sa spolu bozkávame a potom sa tamto usmievaš na inú?" Axel sa zasmeje, a ja na neho ostanem zízať.
On sa vie aj smiať?

„Noemi, žiarliš?" Zamračím sa na neho no potom prikývnem.
„Áno, ja sa môžem usmievkať na Tristana?"

Axel sa postaví, prejde ku mne a ja na neho zodvihnem hravo obočie.
„Nie." Spokojne si po jeho odpovedi okolo jeho krku obmotám ruky a pritiahnem si ho tak bližšie.

Je to len malá chvíľa,  kedy sa jeho ruka presunie na môj krk za ktorý si ma pritiahne do bozku, v ktorom zalapám po dychu.

Moje ruky pre zmenu putujú do jeho vlasov a okamžite prisajem svoje pery na tie jeho.
„Noemi ak teraz neprestaneš..."

Zatlačím do jeho hrude tak, aby sme spolu išli k mojej posteli, na ktorú sa posadí a za boky ma stiahne na neho.

„Noemi." Zašepká pomedzi bozkávanie, na čo svoje ruky presuniem pod jeho tričko a mapujem tak jeho svalnaté telo.
„Noemi dopekla." Zavrčí akonáhle sa odtiahnem od jeho pier, vyhrniem mu tričko a svoje ústa presúvam na jeho hruď, kde začnem robiť cucfleky.

„Nie je pri tebe Axel?" Na dverách od mojej izby sa ozve hlasné zaklopanie, a keďže v dome je okrem mňa už len jedna žena takto neskoro hore, nemusím dlho rozmýšľať nad tým, kto to je.

„Choď preč!" Zakričím naspäť, na čo sa Axel zasmeje a zhodí ma zo seba tak, ako to už raz urobil.
Doriti.
Sledujem ako prejde ku dverám, pootvorí ich a ostáva ticho.

„Nejdeš mi pomôcť s tým radiátorom? Rada by som išla spať a v zime sa to naozaj nedá." Zavrčím a podráždene si ľahnem na brucho.
Bože ak neodíde, tak jej poviem veľmi hnusné veci.

„Zaklop na dvere niekomu z chlapcov. Budú ešte hore." Prehovorí a jediné čo počujem, je zatvorenie dverí.
Usmejem sa do vankúša a víťazne si zajasám v duchu.

Už už sa idem otočiť, keď na mojom zadku pristane štipľavá rana a ja prekvapene vykríknem do vankúša, ktorý vďakabohu utlmí môj krik.

„Keď spolu sexujeme si omnoho živší." Usmejem sa na Axela keď si naspäť ľahne vedľa mňa a ja sa na neho posadím.

„Ešte nesexujeme." Jeho ruky položí na môj pás a pomaly si ma presunie pod seba. Vyškerím na neho moje zuby a pokrútim hlavou.
„Noemi, tvoj otec by ma zabil." Pomaly mi pobozká krk a opäť sa nadvihne, aby sa mi pozeral do očí. 

„Môj otec by bol veľmi rád." Pritiahnem si ho za krk do bozku ktorý mi okamžite  opätuje.

„Noemi." Porazene sa hodím vedľa neho a mierne sa zamračím.
„Fajn, ak tu nechceš byť, nemusíš."
A vtedy sledujem Axela, ktorý si rukou prehrabne vlasy a odchádza.

Čo do riti.