Potter? [Dokončené]

Thirteen

,,Blaaaaaah!!" Napodobnila som nutkanie zvracať a potiahla Rosie.
Naozaj nemusím počúvať ako si spolu užívajú.

,,Hej!! Počkajte!!" Zakričal za nami James ale tvárili sme sa, že ho nepočujeme.

,,Chceš spolupracovať a dopadne to takto." Zavrčala som a sadli sme si. Naložili sme si obed a jedli.

,,Tak to spravíme takto. Ty budeš v knižnici a budeš dávať pozor. Ak by sa objavil nejaký profesor, musíš mi poslať varovanie. Dobre?" Šepkala som.

,,Ale ja nechcem porušiť poriadok, Izzy." Zakňučala.

,,Ty ho neporušíš. Poruším ho ja. Ty si len budeš čítať knihu rovnako ako vždy." Žmurkla som,, buď pripravená o 17:00 v knižnici."

Rosie NIKDY neporušuje pravidlá a nemá rada ak o nejakých porušovaniach vie. Ale ak chceme získať dobrú známku, nemáme inú možnosť. Ďalšia dvojhodinovka elixírov je pozajtra hneď ako prvá.

Dojedli sme a každá sme išli do svojej izby.

Mierila som cez hodiny do mojej izby. V momente ako som vystúpila na ôsme poschodie, mala som zvláštny pocit.

Rýchlym krokom som kráčala. Cítila som na sebe pohľad. Niečo tu nie je v poriadku. Začala som utekať a obzerať sa za seba s prútikom v ruke.
Počula som kroky. Približujú sa. Jedny boli ľudské ale tie ďalšie nemohli byť. Bolo to niečo iné. Bežala som ako o život. Keď som dobehla k obrazu, šepla som heslo a vletela dnu. Zavrela za sebou dvere a otočila sa vystrašená na smrť.

James Potter

Čakal som pripravený v klubovni pri dverách. V rukách som držal kúzelnú hadicu s ružovou lepkavou šľahačkou. Odkiaľ ju mám? Predsa môj ujo, Fredov otec vlastní obchod so srandičkami a ja momentálne idem odtestovať nový Georgov výmysel.

Počul som ju bežať k obrazu.

Obraz sa otvoril a vošla dnu. Stiskol som spúšť.

V tej istej stotine sa na mňa otočila na smrť vystrašená Izzy. Bola celá biela a oči mala plné sĺz.
A v tej sekunde som vedel, že som to znovu posral.
Moja ruka držala hadicu, ktorá špliechala na Izzy všetkú šľahačku, ktorá po pristání na Izzy zväčšila svoj objem a po pár sekundách stvrdla.

Zostala tam stáť ako veľký ružový snehuliak.

,,Aquamenti!" Zakričal som a polial stvrdnutú šľahačku.

Tá sa roztopila a Izzy spadla na zem celá premočená a triasla sa.
Vstala, sklonila hlavu a bez slova kráčala do izby.

,,Izzy, čo sa deje?" Bežal som za ňou ale tesne pred nosom mi zamkla dvere.

,,Prepáč..ja.." búchal som do dverí,, Čo sa deje? Stalo sa niečo?"

Nič. Dvere zostali zamknuté a neodpovedala mi.
Počul som ju vzlykala s plakať. Nemohlo to byť z môjho žartíka. Niečo sa muselo stať. Bola vystrašená. Musela sa báť.

Vrátil som sa do klubovni a ľahol si na gauč. Pri sebe som mal neviditeľný plášť. Bol som rozhodnutý sledovať ju.

Pozeral som na hodiny a pár minút pred 17tou sa dvere odomkli. Vyšla z nich ale na sebe mala čierne obtiahnuté tielko s výstrihom, úzke legíny a tenisky. Cop vyčesaný hore a bola nanovo namaľovaná.

Tváril som sa, že spím. Len čo otvorila obraz, vstal som a dal som si plášť. Stihol som vybehnúť skôr než sa obraz zatvoril a kráčal potichu za ňou. Izzy kráčal rýchlo a v ruke držala prútik.

Mala použité kúzlo Lumos maxima. Žiarivá guľa, ktorá vytvárala svetlo na celú chodbu ju následovala a v ruke držala prútik. Bola pripravená páliť kúzla.

Čo sa sakra stalo? Toto Izzby nikdy nerobila.

Chodila chodbami aby si ju nikto nevšimol. Mohla by mať trest zato, že nemá počas týždňa na sebe uniformu. Vošla do knižnice a tam bola Rosie.
Izzy sa rýchlo schovala do jednej uličky a čakala na moju sesternicu.

,,Buď pripravená. Pošli mi varovanie, ak by niekto išiel tým smerom. Jasné?" Šepkala Izzy.

Rosie prikývla a potom sa na ňu pozrela znovu ,,ty si plakala ?" Vyvalila oči.

,,Nechajme to tak Rosie." Zašepkala .

,,Nie, povedz mi o čo ide." Rose trvala na svojom.

Izzy vzdychla. Vedela, že sa nikam nedostane ak jej to nepovie.

,,Ten niekto, kto ma chcel zabiť, je tu na Rokforte. Ale nie je sám. A ten druhý nie je človek." Šepkala Izzy.

Bol som tak šokovaný, z toho čo povedala a nahnevaný na seba. Najradšej by som sa v tej chvíli zbil.

No potom povedala vetu, po ktorej som sa o ňu začal báť ešte viac.

,,Vždy, keď idem po hrade sama, cítim ako ma niekto sleduje. Cítim ten silný a nebezpečný pohľad." Zašepkala a hlas jej preskočil na vystrašenú tóninu hlasu.

,,Izzy!!" Zhíkla Rosie,, musíme to povedať riaditeľke a tvojmu otcovi!" Vyprskla.

,,Nie, zbláznila si sa? Nemám žiadny dôkaz. Budú si myslieť, že som len paranoidná. Nechajme to tak, máme tu inú prácu." Otočila sa a odišla do zakázanej časti.

Samozrejme, že som kráčal s ňou. Vbehla do uličky, kde boli staré knihy a boli usporiadané poďla poradia nebezpečnosti. Prútiky vyžaroval slabé svetlo aby neosvetlila veľkú časť knižnice.

Prstom chodila po každej knihe a šepkala názvy tak tichým hlasom, že som ju nepočul a to som stál na konci uličky, opretý o stenu.
Pozeral som na ňu. Bola fascinujúca. Tak sústredená.

Zrazu podskočila a vytiahla knihu. Začala v nej listovať. Prišla asi do polovici a z podprsenky si vytiahla papier a pero.

Začala písať. Písala naozaj rýchlo a stále sa obzerala.

Zrazu som započul kroky. Boli ľudské.

Izzy zatvorila knihu, vrátila ju na miesto, vzala papier a pero.
Zrušila kúzlo Lumos a tichým krokom začala cúvať smerom ku mne dozadu.

Keď už bola v tesnej blízkosti, vtisol som ju pod plášť do svojho náručia a chytil ústa aby nekričala.

Jej telo stuhlo. Potom sa zhlboka nadýchla a zrazu sa uvoľnila.