Potter? [Dokončené]

Thirty seven

Pohla som s rukou a nahmatala si náhrdelník.
Otvorila som tú maličkú fľaštičku a s trasľavou rukou vypila tekutinu.

,,Čo si spravila?!" Zrevala Delphini a začala ku mne utekať.

Tesne predtým ako do mňa stihla kopnúť, moje telo zmizlo a ostala po mne iba kaluž krvy a biely trblietavý dym.

Dopadla som do vody a tá sa začala sfarbovať na červeno. Nevládala som ani vyplávať a ani sa hýbať. Moje oči už nevládali zniesť tú bolesť a pomaly som ich začala zatvárať. Až som ich zatvorila úplne.

James Potter

Otvoril som oči. Videl som miestnosť. Miestnosť, ktorú som naposledy navštívil, keď tu ležala Izzy v piatom ročníku.

Nemocničné krídlo.

,,James! James! Miláčik. Si hore!" Plakala mama a pevne ma obíjmala.

Chcel som sa posadiť ale bolesť ni vrazila do hrudi a zabránila tomu.

,,Kde- Kde je?" Pozrel som na mamu.

,,Zlatko. Nesnaž sa postaviť. Mohli by sa ti otvoriť rany." Zašepkala.

,,Mama! Kde je Izzy?" Opýtal som sa hlasnejšie.

,,Pospi si James. Bude ti lepšie." Pousmiala sa.

,,Mama!!" Zakričal som,, prosím." Slzy sa mi vtisli do očí.

Mama si vzdychla a vzala mi ruku,, Izzy-" odmlčala sa ,,my nevieme kde je. Uniesli ju. Všetci ju hľadajú. Tvoj otec, Andrew, Ron, Hermiona, učitelia a aj..."

,,Sklamal som ju. Mal som ju zachrániť. Verila mi." Začal som plakať ako malý chlapec.

Mama si ľahla ku mne na posteľ a objala ma,, bude v poriadku."

,,Nebude. Nevidela si ju. Mala veľkú ranu na bruchu. Bola prebodnutá. Tak strašne krvácala. Ani nebola pri vedomí." Plakal som,, ja ju nemôžem stratiť. Nie ju. Nie moju Izzy."

,,Pššššššt.." utišovala ma mama ,, Izzy je silná. Prežije to." Šepkala mi.

,,Ako dlho som bol mimo?" Vzdychol som.

,,Dva týždne." Odpovedala mama a zmenila tému ,,musíš toto vypiť." Ukázala na dva lektvari ,,Tento je na rýchle hojenie a druhý na spánok."

,,Nie ja.. nemôžem spať. Musím ju ísť hľadať a musím trénovať. Musím byť rýchlejší a silnejší." Utrel som si slzy a vzal elixír na rýchle hojenie.

,,Keď kúzelník spí, rýchlejšie sa hojí. Potrebujem aby si bol celkom zahojený." Zašepkala mama.

Mala pravdu. Potrebujem sa zahojiť čo najrýchlejšie aby som Izzy našiel. Nemôžem uveriť tomu, že ja tu ležím a spím dva týždne, zatiaľ čo Izzy niekde bojuje o život alebo je mŕtva.

Vypil som aj druhý elixír a do pár sekúnd som zaspal.

Týždeň som bol nútený ležať a vráť rôzne elixíry. Keď ma konečne pustili z postele, bežal som rovno so klubovne.

Vletel som do jej izby a zostal stáť. Obzeral som si ju. Celá ešte stále voňala ako Izzy.
Sadol som si na zem, oprel sa o posteľ a pozeral do blba.
Tvár som si vložil do rúk a zúfalo vzdychol.

,,James?" Zaklopal na dvere otec.

Pozrel som naňho,, čo ste zistili?"

Podišiel ku mne a sadol si vedľa mňa,, zmizli niekde v zakázanom lese. Stratili sme ich stopu. O deň neskôr zmizla ďalšia študentka. Cici. " Pozrel na mňa.

,,Čo ak je už Izzy mŕtva?" Zašepkal som so slzami v očiach.

,,Nie je." Objal ma otec,, nemôže byť."

,,Trénuj ma, prosím." Vydal som prosebný hlas.

Otec prikývol a postavil sa ,,tak poďme nato."

Naozaj ma trénoval. Trénoval som 17 hodín denne. Tých zvyšných 7 som spal a jedol. Pomáhali mi učitelia, mama a aj otec. Párkrát sa tam zjavil aj Andrew ale iba na pár minút.

Pomáhal som im prehľadávať lesy a aj ten zakázaný.
Nikde ani stopy. Nedokázal som pochopiť, kde by sa mohli skrývať. Kde by ju mohli väzniť.

Po týždni neustálych tréningov ma konečne vzali s nimi. Vedeli, že ma nezastavia. Hľadal by som bez nich.

Nikdy sme nič nenašli. Nerozumel som ako to je možné. Museli niekde nechať stopu.

,,Rose." Zastavil som ju na chodbe.

,,James. Konečne ťa vidím." Pousmiala sa ,,niečo nové?"

Pokýval som s hlavou ,,nie. Nič."

,,Ak by si potreboval pomoc, kľudne povedz." Zašepkala a pozrela naokolo.

,,Vlastne potrebujem." Odmlčal som sa.

,,Máš ten lektvar vlkodlaka?" Zašepkal som jej.

,,Áno. Mám ho hotový v izbe." Začala kráčať do chrabromilskej klubovni,, poď."

Prišiel som dnu a veľa žiakov na mňa pozeralo ako keby videli ducha.

V miestnosti nastalo ticho.

Rose prišla naspäť s fľaštičkou v ruke. Podala mi ju a ja som sa otočil k odchodu.

,,Veríme, že ju nájdeš a privedieš naspäť." Ozval sa hlas uprostred klubovni.

Otočil som sa a pousmial sa.

Vrátil som sa do klubovni a dal si sprchu. Obliekol som sa a išiel k Izzy do izby. Odkedy som sa vrátil z nemocničného krídla, spával som u nej. Jej vôňa bola jediná, ktorá mi dodávala nádej, že ju ešte uvidím živú.

Zobudil som sa ako každé ráno. Prešiel som do obývačky a nalial si džús.

,,Myslel som, že ju nájdeš oveľa skôr." Povedal hlas z môjho gauču.

Zostal som stáť ako obarený. Otočil som sa a na gauči pohodlne sedel skurvený John Trewis.

,,Kde je ?! Kde je Izzy?!" Zavrčal som a rozbehol sa k nemu.

,,Hah..James, James. Ak ju chceš ešte niekedy vidieť, nedotkneš sa ma." Povedal kludným výsmešným tónom.

Zastavil som.