Potter? [Dokončené]

Twenty seven

Po dlhšom kráčaní som si všimla, že potôčik sa zmenil na potok a neskôr na mohutnú rieku.

Koruny stromov sa sfarbovali do fialova a kvety začali žiariť modrou a ružovou farbou. Zo stromov  vyseli dlhé liany. Jedny boli fialové a ďalšie svietili ako vianočné svetielka.stromu boli také mohutné a veľké, že som si pripadala maličká ako mravec. Po mohutných konároch boli zavesené domčeky, ktoré z diaľky pripomínali lampáše.
Voňalo to tu silnou vôňou, ktorá pripomínala kvety.

,,To je nádhera." Zašepkala som.

,,To áno, tváril som sa rovnako, keď som tu bol prvýkrát. Ibaže mňa skoro zabili." Zasmial sa ,,Tu počkáme. Ďalej ísť nemôžme bez pozvania, lebo na nás zaútočia." Vysvetlil.

,,Prečo zabili?" Zastavila som.

,,Víli si svoje územie chránia. Pred stáročiami žili v zakázanom lese spolu s ostatnými. Bohužiaľ, ľudia ich využívali a lovili kvôli ich víliemu prachu. Kráľovná víl, sa spojila s jedným mocným čarodejníkom, ktorý jej pomohol vytvoriť toto miesto. Ona mu na oplátku dala dieťa." Sadol si na zem a oprel sa o strom.

Jeho ruka ma stiahla k nemu. Pohodlne som sa usadila.

,, Preto, bránu sem môže otvoriť iba niekto, kto má v krvi vílu." Vysvetľoval.

,,James!!" Zhíkla som,,ty si víla ? Máš aj krídla ?"

,,Izzy. Nie som." Zchuti sa zasmial,, keď sa víla spári z človekom, nikdy z neho víla nebude. Bude to človek alebo poprípade čarodejník. V krvi mu bude kolovať vília krv ale už nie čistá." Vysvetľoval.

,,A tvoj pra pra pra (neviem koľko pra) dedko bol ten čarodejník?" Usmiala som sa.

,,Si múdra, Isabelle." Zašepkal James a išiel ma pobozkať.

Začali sme sa bozkávať a bolo to strašne romantické.

Po chvíli som sa odtiahla,, čo robí víli prach?"

,,Ak ho víla dá dobrovoľne, dokáže splniť jedno želanie." Započula som jemný ženský hlas.

Mykla som sa a zostala nehybne pozerať.

Pred nami stála nádherná víla. Jej vlasy bole zlaté a brčkavé. Boli také husté, že pripomínali leviu hrivu. Oblečené mala ružové princeznovské šaty a z chrbta jej trčali krásne obrovské krídla. Boli priesvitné a žiarivé. Pripomínali motýlie krídla.

,,Amora." Usmial sa James a objal ju,, rád ťa zase vidím."

,,Jame Potter. Nečakala som, že sem vezmeš svoje dievča." Usmiala sa na mňa,, Som Amora, víla lásky."

,,T-Teší ma, ja som Isabelle Waylendová." Koktala som.

,,Ty si Izzy??" Vypúlila oči a otočila sa na Jamesa ,,tvoja Izzy?"

James sa pousmial na sekundu hanblivo sklonil hlavu a potom prikývol.

,,Oh James konečne dostal rozum. Ani nevieš koľko som sa mu snažila vysvetliť, že láska si nájde cestu." Potešila sa.

,,Poďte, zavediem vás za Clarissou." Vzlietla pár centimetro od zeme a pomaly letela preč.

,, Tak poď." James mi podal ruku a nasledovali sme Amoru.

,,Ako si našiel toto miesto?" Spýtala som sa.

,,Ako už vieš, som veľmi zvedavý. V druhom ročníku som si prehľadával Rokville a prišiel som k jaskyni, kde sa zjavil môj patronus a doviedol ma až sem." Prezradil.

Prišli sme k vodopádmi , kde sedela na stole víla s ryšavými vlasmi. Mala sa sebe obrovskú zlatú róbu a náhľade sa jej týčila obrovská, zlatá, trblietavá a špicatá koruna.
Krídla sa tvarom líšili od Amoriných tieto boli mohutnejšie, väčšie a vzbudzovali obrovský rešpekt.
Žena zo svojich rúk vypúšťala žiarivé guľôčky. Vyzeralo to ako svetojánske mušky.
Bolelo to proste nádherné.

,,Ahoj James, dnes som ťa tu nečakala." Povedala bez toho aby sa otočila.

,,Ahoj Clarissa. Vlastne mám rande." Začal James.

,,Ale no tak, dieťa moje, neklam." Zasmiala sa Clarissa.

,, Ja neklamem." Zazubil sa James

Amora k nej pribehla a zašepkala jej niečo. V tom momente sa Vília kráľovná postavila a otočila.

,,Dlho som čakala na tento moment." Pristúpila k nám,, už som myslela, že budem musieť poslať Amoru aby našla nejaké dievča pre tuto Jamesa." Usmiala sa.

,, Poďte na medový dúšok." Ukázala smerom k čistinke.

Sadli sme si na zem a o chvíľu Amora priniesla štyri kvetné hlavičky, v ktorých bola nejaká tekutina. Každý sme si vzali jeden.

,,Veľa sa o vás šušká v zakázanom lese." Začala kráľovná.

,,Vieš niečo, čo by nám pomohlo?" Spozornel James.

,,Viem ale takto to nefunguje, James. To vieš." Odpila si.

Ja som priložila pery ku kvetu a odpila si. Tá tekutina bola naozaj dobrá. Chutila ako med ale aj ako bazovým sirup a mäta.

,,Fajn fajn. Tak aspoň nejakú nápovedu, Clarissa." Povedal nevinne.

,,Dobre ale iba preto, že si môj potomok. Vodca je žena. Vlkodlak a pavúk sú muži. Oboch poznáte. Viac ale nepoviem." Vypila celý dúšok.

,,Môžem s tebou nachvíľu hovoriť o samote?" pozrela na mňa kráľovná.

Prikývla som a postavila sa.

Odišli sme niekam ďalej. Podala mi náhrdelník s mini fľaštičku.

,,Vieš, že ťa čaká, niečo naozaj zlé." Vzdychala si.

,,Áno, jedného dňa sa im to podarí. Je to len otázka času." Prešla som si rukou po tvári.

,,Tento náhrdelník musíš použiť iba vtedy, keď budeš na hranici medzi životom a smrťou. Je to elixír, ktorý ťa vezme sem." Vysvetlila.

,,Viete, čo sa stane, však?" Pozrela som na ňu a ona len prikývla.

,,Robím to len preto, pretože si jeho láska." Povedala úplne vážne.