Potter? [Dokončené]

Twenty three

Asi minútu pred koncom hodiny som sa naklonila ja k Jamesovi,, chceš moju stálu pozornosť, však?"

Chytila som ho pod stolom nad kolenom.

,,Povedal si, že ma schladíš ale zatiaľ sa ti to nedarí. Práve naopak, začínam rozpaľovať ja teba." Šepkala som a ruku posúvala čoraz bližšie k rozkroku.

,,Priznaj si to, som tvoja slabosť a začal si vojnu, ktorú nedokážeš vyhrať." Zašepkala som zvodne.

Nechápem, kde sa toto všetko vo mne berie. Nikdy som sa ku chlapcovi takto nesprávala, nikdy som sa nebozkávala ale pri Jamesovi moja predstavivosť začne frčať na plné obrátky a dokážem ho takto provokovať.

,,Tak hodina skončila. Vidíme sa opäť v pondelok." Zahlásila učiteľka a odišla do kabinetu.

Zahryzla som si do pery a rukou mu prešla po tvrdom rozkroku.

,,Potvrdil si to bez toho aby si niečo povedal, James." Zastonala som jeho meno do ucha, postavila sa a odišla,,Rose, počkaj na mňa!"

James Potter

Usmiala sa a otcupitala s Rose von z triedy.

,, Ideme, James?" Podišiel ku mne Fred.

,,Ehm, potrebujem chvíľku." Zakoktal som sa.

,,Prečo by si...."začal Fred a potom sa na jeho tvári objavil obrovský úsmev od ucha k uchu,, prekvapuje ma každým dňom viac a viac. Dokáže ťa vydráždiť bez toho aby ti dala čo i len bozk." Rehotal sa Fred.

,,Ani nehovor. To dievča ma dostane do hrobu." Vzdychol som si a zasmial sa.

Skontroľoval som situáciu pod stôl a uvoľnene sa postavil. Zasunul som stoličku a otočil sa.

Predomnou stála profesorka Trelawney. Oči mala obrovské a cez jej okuliare boli ešte väčšie. Bola ako v tranze.
Dotkla sa môjho pleca.

,,Zlo sa blíži. Blíži sa. Štvrtý spln je najsilnejší a Temná trojica sa pomstí. Chlapec stratí to, čo nadovšetko miluje a otec so synom sa budú musieť postaviť krvi dávnych nepriateľov." Kričala profesorka a zhlboka sa nadychovala a vydychovala.

Pozeral som na ňu s obrovským strachom a v hlave ma napadli dve veci Izzy a Voldemort.
Trelawney sa zhlboka nadýchla a zažmurkala na mňa.

,,Pán Potter, vy ste ešte tu?" Usmiala sa a odišla s úsmevom na tvári.

,,Čo to kurva bolo ?!" Vyprskol na mňa Fred.

,,Asi veštba." Zašepkal som,, poďme."

Vzal som učebnicu a rýchlym krokom šiel do veľkej sieni.

,,Babám ani muk!" Zašepkal som mu a otvoril dvere.

Sadli sme si oproti babám. Nemohol som si pomôcť ale sledoval som Izzy celý čas ako jedla, smiala sa a rozprávala.
Bola naozaj dokonalá.

,,James?" Pozrela na mňa ,,James!"

Nevnímal som ju.

Fred do mňa drgol,, hej!! Pýta sa, či a ňou nepôjdeš do knižnici zaniesť knihy." Zašepkal mi.

,,Oh, áno jasné." Pousmial som sa a postavil sa,, ja ich vezmem." Vzal som jej knihy.

Odkráčali sme do knižnici. Išli sme do uličky s ani neviem s akými knihami. Položil som ich na stôl v uličke a Izzy ich začala ukľadať.

Postavila sa na špičky a snažila sa jednu knihu dať do vysokej poličky, na ktorú nedočiahla.

Podišiel som k nej, pritlačil sa na ňu a vzal jej knihu z rúk. Vystrel som ruku a bez problémov knižku vložil na miesto.

Ostali sme stáť v rovnakej polohe a ani jeden z nás sa nepohol.
Odhrnul som jej z krku vlasy a nahol sa k nemu. Priložil som si ústa na jej jemný krk a zhlboka sa nadýchol jej vône.
Započul som jej tichý ston.

Pousmial som sa ,,karty sa obrátili, Isabella. Teraz som na rade ja." Šepkal som.

Otočená mne chrbtom sa oprela o mňa. Moja pravá ruka sa jej obtočila z predu na krku a druhou som ju chytil na bruchu.
Začal som jej bozkávať krk, líce a blížil som sa k perám. Nevedel som sa dočkať, kedy konečne ochutnám jej pery.

,,James" zašepkala a chytila ma za ruku,, musíme utiecť."
Zarazil som sa a nestihol nijak reagovať. Potiahla ma za ruku a začala somnou utekať.
Započul som ako za nami niečo uteká.

Pavúk.

Obzrela sa a z prútiku vystrelila kúzlo ale animágus sa stihol uhnúť.

Isabella Waylend

Bežali sme cez chodby a nikde sme nestretli žiadneho študenta. Nechápali sme ako je to možné. Je po škole a väčšinou to tu býva preplnené.
Bežali sme ako o život. Ani nevieme ako a pavúk nás preskočil a mi sme ledva dobrzdili.

James ma schoval za seba. Pavúk sa priblížil a chrapľavým hlasom zreval,, tvoj čas ešte neprišiel. Uhni!!"

,,Nikdy. Nedotkneš sa jej." Zavrčal James.

Potiahla som Jamesa ale pavúk bol rýchlejší. S jednou nohou odhodil Jamesa a ten prerazil dvere do jednej z učební.
Pavúk ma chytil z dvoma nohami a priklincoval ma pod krkom na stene.

,,Nezabi ju!" Zakričal niekto a z rohu vyšla postava z knižnice. Na tvári mala rovnakú masku.

Podišla ku mne a so zmeneným hlasom povedala ,,najskôr som ťa nechcel zabiť ale nemôžem sa pozerať nato, ako sa kurvíš s tým nechutným Potterom." Strelil mi facku ale takú silnu, že mi z pery tiekla krv.

Bol silný. Musel to byť chlap.

,,Nezomrieš teraz, neboj sa." Zasmial sa pavúk.

,,Má pravdu. Pár mesiacov ťa budeme mučiť a potom umrieš pred očami svojho milovaného." Prevrátil očami tajomný človek.