Twenty nine

345 14 0
                                    

Obzrela som sa a v ďalšej miestnosti sa nachádzala
Jedáleň so 17 miestnym stolom. Za jedálňou sa nachádzala veľká kuchyňa.

Celá chata bola z dreva. Na prízemí boli dve kúpeľne a vedľa nich boli schody. Vyšla som nahor a objavila som sa na dlhej chodbe s množstvom dverí.
,,Tieto prvé sú naše a tvoja izba je až úplne vzadu na pravo. Už tam máš aj kufor." Usmial sa otec a prstom ukázal na dvere ,,každá izba ma vlastnú kúpeľňu.

,,Ale prečo sme v takto obrovskej chate, keď sme iba traja?" Vyzvedala som.

,,Iná voľná nebola." Vyhŕkol a rýchlo to zahovoril ,,tvoja mama zaspala, tak sa s ňou uvítaš neskôr."

Prikývla som a odišla do mojej dočasnej izby.

Prikývla som a odišla do mojej dočasnej izby

Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.

Každá izba má vlastnú kúpeľňu.
Ľahla som si do postele a pozerala na ten úžasný výhľad vonku.
Potom som si čítala knihu a potom sa ozvalo klopanie na moje dvere.

Dnu vošla mama s obrovským úsmevom,, miláčik vyzeráš úchvatne." Stískala ma.

,,Aj tebe to sekne mami." Usmiala som sa a potrela na ňu.

,, Obed bude za hodinku, tak sa pekne obleč a potom príď dolu do obývačky. Otec sa s tebou chce porozprávať. " Pobozkala ma na líce a odišla.

Otočila som sa k môjmu kufru a začala v ňom hľadať niečo pekné.

Obliekla som si saténové červené krátke šaty bez ramienok a červené lodičky.
Vlasy som si vyžehlila a namaľovala sa.

Zišla som dolu do obývačky, kde už sedel otec a čakal na mňa.

,, Nezvyknem si nato tak ľahko." Vzdychol si ,,kedy si mi vyrástla?"

,,Ale oci, vždy budem tvoje malé dievčatko." Zasmiala som sa.

Otec sa zasmial s ešte chvíľu na mňa hľadel. Posadila som sa oproti nemu a čakala.

,,Stalo sa v Rokforte niečo, o čom by som mal vedieť?" Pozrel na mňa.

,,Nie." Povedal som bez emócie.

,,Môžeš mi to povedať. Ochránim ťa." Zdvihol obočie.

,,Nemám čo." Usmiala som sa,, a ty vieš niečo nové ohľadne toho, kto sa ma pokúsil zabiť?"

,,Ja- nie nemám." Zaklamal rovnako.

,,Ak by si mal, povedal by si mi to, však? " Použila som podobné zbrane ako on.
Otec prikývol.

Na vchodové dvere niekto zaklopal a otec sa postavil.

,, Dúfam, že tie sviatky sa táto chata nezrúti." Zašepkal mi a išiel otvoriť.

Zamračila som sa naňho a otočila sa k oknu. Pozerala som von oknom a čakala, kto vojde do obývačky.

,,Tsk tsk tsk... ani ma neprivítaš?" Povedal mužský hlas.

Prudko som sa otočila a stál tam Teddy.
Úprimne som sa usmiala a hodila sa mu okolo krku.

,,Tento rok žiadna vianočná dovolenka v teple?" Pustila som ho.

,,Ale tento rok nie." Zasmial sa,, otec potrebuje pomoc." Zašepkal tajomne.

,,Ahoj mrška." Vykukla za Teddym Vic.

,,Ahoj!!" Nadskočila som a objali sme sa,, kto ešte prišiel?" Započula som hlasy z chodby.

,,Weaslyovci a Potterovci." Usmial sa Teddy.

Zdvihla som obočie a chcela som sa potešiť, no potom ma napadlo, že s Jamesom vzťah tajíme.
Prečo? Odpoveď je jednoduchá.

Sme si na 100% istí, že naši rodičia zariadili aby sme mali vlastnú klubovňu. Ak by zistili, že spolu chodíme, môj otec by určite nedovolil aby som bola s Jamesom sama.

,,Aha." Povedala som vážne a tvárila sa znudene.

,,Izzy!! Srdiečko!! Poď ukázať ostatním izby." Zakričala na mňa mama.

Vyšla som na chodbu a tam stál v plnej paráde. Na sebe mal bielu košeľu s rozopnutými horným gombíkmi a slimkové modré rifle.
Naše pohľady sa streli a Jamesovi sa podvihol kútik.

,,Ahoj, Waylendová." Zaškeril sa.

,,No nazdar Potter." Povedala som s ironickým úsmevom.

,,Zdravím Harry. Ahoj Ginny. Vyzeráte úžasne." Objala som sa s nimi.

,,My? Pozri sa na seba!! Veľmi si sa zmenila." Usmiala sa Ginny.

,,Ahoj Izzy, ako dopadol nápoj lásky ?" Zašepkal George, keď ma obíjmal.

Vypúlila som oči ,,neviem o čom hovoríš." Za ním stál Fred, ktorý sa na mňa škeril.

,,Angelina!! Krásne šaty objala som ju.

,,Ďakujem. Aj tvoje sú nádherné." Usmiala sa.

,,Izzy, ahoj. Si krásna. Rose mi spomínala ako si sa zmenila. A čo chlapci? Ževraj máš nápadníka." Obíjmala ma Hermiona.

,,Koho?!" Vyprskol Otec.

,,Myslím, že sa volá John." Otočila sa naňho Hermiona.

,,Nevšmaj si ich, aspoň budú mať o čom klebetiť." Usmial sa Ron a odstúpil.

,,Ale ja s Johnom nič nemám. Je to iba ich kamarát." Ukázala som na Jamesa a Freda.

James znovu žiarlil a Fred sa vyškieral na Jamesovi.

,,Nechajme to teraz tak. Ukáž všetkým izby. Tu máš papier." Podala mi ho mama a s otcom odišla do kuchyne.

Kráčali sme hore schodmi a na poschodí som začala rozprávať,, dvere číslo 1 sú mojich rodičov.
Dvere číslo dva sú Harry a Ginny.
Dvere číslo tri sú George a Angelina.
Dvere číslo štyri sú Hermiona a Ron.
Dvere číslo päť sú Teddy a Victoria.
Dvere číslo šesť sú Rose s Hugom.
Dvere číslo sedem sú Fred a Roxanne.
Dvere číslo osem je Albus s Lily.
A posledné dvere....." zastavila som a niekto do mňa zozadu narazil.

,,ČO?!" Zkríkla som.

Potter? [Dokončené]Onde histórias criam vida. Descubra agora