Potter? [Dokončené]

Forty

Isabella Waylend

14 hodín pred bitkou v tajomnej komnate

Zobudila som sa sa v plytkom jazierku. Plávala som nad vodou.

Chytila som si brucho a snažila sa nahmatať ranu. Nebola tam. Posadila som sa. Pozrela som na svoje telo a bolo nahé, čisté a bez jediného škrabanca. Rozhliadla som sa okolo seba a všade okolo mňa boli steny z kvetov. Postavila som sa a obzerala si to tu. Na jedne stene boli šaty.
Priblížila som sa k ním a chytila ich do rúk.

,,Konečne si vstala." Vošla do miestnosti víla.

Bola nízka a mala fialové vlasy. Na čele mala akoby čelenku a vstrede čela bol pol mesiac.
Šaty mala čierne a na opasku čarodejnícky znak.

,,Obleč si tie šaty a príď von. Kráľovná ťa čaká." Ukázala na ne a odišla von.

Obliekla som si šaty a vyzerala som ako víla bez krídel.

Vyšla som von a čakala ma tam tá istá víla.

,,Som Healthia. Liečivá víla." Povedala s úsmevom.

,,Ja som Isabella." Usmiala som sa.

,,Prišla si sem naozaj na poslednú chvíľu. Skoro si zomrela." Zastavila a ukázala mi cestu, ktorou mám ísť.

Išla som po cestičke medzi stromami.
Vyšla som na čistinke, kde bol trón z dreva.

Zastala som a obzerala sa po okolí.

,,Prežila si." Spoza trónu vyšla Clarissa. Kráľovná.

,,Áno, vďaka Vám." Povedala som vďačne.

,,Tvoja liečba trvala celý mesiac. Doriadili ťa naozaj dosť. Mala si polámané kosti, obrovskú dieru v bruchu a vnútorné krvácanie. Kúzlo, ktoré ťa mučilo naozaj tvoj stav zhoršilo. Prišla si sem naozaj medzi životom a smrťou." Pousmiala sa.

,,James." Vzdychla som si ,, musím mu povedať, že je všetko v poriadku. Že ja som v poriadku." Otočila som sa.

,,Nie. Nesmieš. Ešte nie." Zastavila ma,, pustím ťa odtiaľto vtedy, keď slnko bude zapadať."

,,Ale ale.." koktala som,, ja ho musím varovať. John a Fairly oni...."

,,James to vie. Vie, kto je za tým." Posadila sa na trón,, a ty mu večer pomôžeš. Teraz ťa ešte nesmie vidieť."

,, A čo tu mám robiť do večera?" Vzdychla som si a vrátila sa pri ňu.

,,Môžeš pomôcť vílam s ich deťmi." Pousmiala sa a v diaľke ukázala na miesto, kam som mala ísť.

Bez slova som prikývla a odišla.

Boli tam dve deti. Dievčatko a chlapec. Chlapec mohol mať asi štyri roky a dievčatko mohlo mať rok.
Čím som k ním bola bližšie, tým viac mi boli povedomé. Nevedela som, odkiaľ ich poznám.

,,Ahojte. Ja som Izzy a vy?" Sadla som si k ním na trávu.

,,Ja som Thomas a toto je Sarah." Usmial sa chlapček.

,,Krásne mená. Rovnaké by som raz aj ja chcela dať svojim deťom." Usmiala som sa.

Thomas pobehoval okolo mňa a trhal kvety, ktoré mi potom dával. Sarah tá sa pomaly motala okolo a všetko si obzerala, akoby to videla prvýkrát.

V diaľke som zazrela Jamesovho patronusa ako sa k nám priblížil a sadol si kúsok od nás. O pár minút pricupitala surikata a postavila sa na hlavu jeleňa.
Musela som sa zasmiať.

Bol to môj patronus.
Surikata.

Slnko začalo zapadať a vedľa nás sa zjavila kráľovná.

,,Je čas." Pozrela na mňa,,rozlúčte sa."

,, Budete mi chýbať. Ste naozaj zlaté deti." Usmiala som sa a oboch ich poriadne objala.

,,Ľúbime ťa, mami." Zašepkal chlapček.

Zhíkla som a vyletela do vzduchu,, čo to povedal?" Pozrela som na Clarissu a tá sa usmiala.

Obzrela som sa okolo seba ale už tam nebol ani Thomas a ani Sarah.

,,Hiiii." Zhíkla som a skamenela.
Oči som mala vypúlene a ruku som mala na ústach,, ako je to možné?"

Odtiaľ bola tá podoba. Bol to nádherný mix mňa a Jamesa. Chlapec mal čierne vlasy a smaragdovo zelené oči ako James, zatiaľ čo dievčatko malo čierne vlasy a modré oči po mne.

,,Víla vie vytvoriť ilúziu budúcnosti. Prišlo mi to rozumné riešenie. Inak by si sa tu nudila. Užila si si s nimi cely deň, pretože si cítila puto." Usmiala sa.

,,Takže to bola budúcnosť?" Začervenala som sa.

,,Iba tie deti, áno." Zasmiala sa.

Spoza šiat vytiahla môj prútik a podala mi ho.

,,Jamesov patronus ťa privedie rovno k nemu. Buď pripravená bojovať." Usmiala sa a vedľa nej sa postavil obrovský mohutný jeleň.

,,Sadaj." Ukázala na jeleňa.

,,Naňho?" V mojich očiach bol strach.

,,Áno. Neboj sa. Neublíži ti." Zchuti sa zasmiala.

Vyliezla som na obrovské zviera a jeleň sa rozutekal preč. Bežali sme po lese a zrazu vbehol do portálu a objavili sme sa v zakázanom lese.
Jeleň pokračoval v behu až zastal rovno pred jaskyňou, kde stál Draco Malfoy a dvaja aurori.

,,Ahoj, Draco." Zoskočila som z patronusa a dopadla priamo na zem.

,,Izzy!!" Skríkol a objal ma,, kde si bola?? A prečo si tu?"
,,Nemám čas na vysvetľovanie. To až neskôr." Odstúpila som od neho.

Z jaskyni sa ozvalo vitie.

Všetkým nám tváre zkameneli a odstúpili sme na bok. Počuli sme ako smerom k nám niečo uteká.

Vlkodlak. John.

Pred východom spomalil a tesne pri nás spadol na zem a zaspal. Aurori ho hneď zviazali kúzlom.
Rozbehla som sa dnu. Bežala som rôznymi tunelmi až nakoniec som sa objavila pred tvárou Salazara Slizolina. Videla som, ako Harry bojuje s Delphini a Fairlyho ako pritláča Jamesa o stenu, dusil ho a prútik štúdia pri jeho hrudi.

,,Avada...."začal Fairly.