Potter? [Dokončené]

Twenty six

,,Mňam, James!! Je úžasný." Hovorila som s plnou pusou.

,,Vravel som ti." Zasmial sa na mne.

,, Daj si." Nabrala som na lyžičku a dala mu ju k ústam.

,,Izzy," zasmial sa.

,,Daj si." Povedala som hravým hlasom.

James sa usmial a otvoril ústa. Do úst som mu dala lyžičku s tortou.
A potom som pokračovala v kŕmení Jamesa a v jedení.
James ma prisunul bližšie k nemu a nechal ruku položenú okolo môjho pásu.

Keď sme dojedli, odložil som prázdny pohár a vzal čokoládu. Pomaly som si odpíjala a s Jamesom sme sa rozprávali o obyčajných veciach a smiali sa na našej spoločnej minulosti.

,,Mňam. Presne si sa mi trafil do chutí." Oblízala som si pery, ktoré boli od čokolády.

James sa zasmial a pozeral na mňa s úsmevom,, poď bližšie. Ešte ti tam zostalo trochu čokolády."

S tvárou som sa priblížila ,,utri mi ju." Povedala som prosebne.

Jamesove oči začali preblikovať z očí na pery a z pier na oči.
Priblížil sa ku mne a palcom mu zotrel čokoládu z kútiku úst.

,,Ďakujem." Zašepkala som.

Jamesová ruka zostala na mojej brade a s ňou si ma približoval k jeho tvári.
Obaja sme si hľadeli do očí a báli sa žmurknúť.

Keď sme boli v tesnej blízkosti, James mi zašepkal skoro do úst,,Tentokrát mi neujdeš, Isabella."

A v tom som zacítila jeho plné, sladké pery na tých mojich. Ruka, ktorá bola na mojej brade, mu skĺzla na môj krk a pomaly a jemne ma bozkával znovu. Bol tak jemný, ako keby sa bál, že sa rozpustím.
S oboma rukami som ho automaticky chytila okolo krku a vystrela sa.

Ó môj bože! Mám za sebou svoj prvý bozk! A ešte kk tomu s Jamesom!!
Naozaj som nervózna a panikárim. Čo ak som v tom zlá? Čo ak to neviem??

James ma začal bozkávať o niečo drsnejšie ale stále to bolo jemné. Zacítila som ako mi s jazykom prešiel po spodnej pere. Pootvorila som ústa a jeho jazyk vkĺzol do mojich úst. Jamesova ruka ma pritiahla ešte viac k nemu a v miestnosti začínalo byť naozaj teplo.

Po chvíli sa Jamesovi zahryzla do spodnej pery a potiahla, až sa naše pery oddelili.

,,Mmmm...."zamyslel sa ,,ešte nie." Usmial sa a znovu ma začal bozkávať.

,,Oh.." vbehla k nám do miestnosti Madam Puddifoot ,,prepáčte, že vyrušujem ale práve do kaviarne vošiel váš otec." Pozrela na Jamesa.

Obaja sme vystrelili z gauču a obliekli sa. James podal majiteľke niekoľko galeónov a vzal ma za ruku. Vyšli sme z miestnosti a James cez nás prehodil plášť. O sekundu neskôr, z rohu vyšiel Harry Potter a môj otec.

Obaja sa obzreli a vošli do miestnosti, v ktorej sme predtým boli my.
Madam Puddifoot odčarovala špinavé poháre a nechala im súkromie.
S Jamesom sme zostali stáť pri dverách a počúvali.

,, Dochádzajú nám možnosti, Andrew." Začal Harry.

,,Ja viem ale predsa niekde sa musia skrývať." Povedal nešťastne môj otec.

,,Prehľadali sme väčšiu časť zakázaného lesa a stále sme nič nenašli. To monštrum musí niekde byť." Rozmýšľal Harry.

,,Prehľadáme aj zvyšok lesa. Zachvíľu sú Vianoce. Možno nám deti povedia niečo viac." Vzdychol otec.

,,Poďme." Zašepkal mi James a ťahal ma cez celú kaviareň až von.

Za ten čas, čo sme boli vnútri sa rozsnežilo a všetko bolo biele. Sneh z oblohy padal naozaj husto. James ma ťahal rôznymi uličkami až sme sa zastavili na okraji lesa.

,,Kam ideme? Hrad je opačným smerom." Obzerala som sa naokolo.

,,Uvidíš." Usmial sa a ťahal ma do lesa.

Kráčali sme pomedzi stromami a menili rôzne smery.
Objavili sme sa pred jaskyňou, ktorá bola zaterasená. Boli na nej rôzne varovania.
Nevstupovať!
Hrozí nebezpečenstvo zrútenia!

James sa usmial a otvoril dvere pomocou zaklínadla ,,Allohomora."

Vošli sme a dvere za nami sa zavreli a zamkli. Kráčali sme v skoro úplnej tme po jaskyni. Videla som, že pod nohami mám staré koľajnice. Prišli sme k slepej uličke s cesta neviedla nikam. Ani dopredu ani do prava a ani do ľava. James priložil prútik k stene a ten sa rozžiaril.

Po malej chvíľke sa na stene objavil odtlačok prsta. James vybral z bomery vreckový nožík a pichol sk do prsta. Priložil prst s kvapkou krvy na odtlačok a ustúpil somnou o krok.

Stena pomaly začala miznúť a my sme mohli prejsť záznamu sa stena znovu objavila a James dal dolu plášť.

Objavili sme sa v lese, kde bolo vo vzduchu cítiť život. Vo vzduchu poletovali trblietky, bol tu potôčik, ktorý tiekol a vydával nádherné zvuky. Stromy tancovali v rytme potoka a všade boli rozkvitnuté farebné kvety. Koruny stromov boli také husté, že cez ne nebolo vidieť na oblohu.
Pozerala som sa ako omámená.
Spoza stromy mušiek obrovský žiarivý jeleň.

,,James, veď to je tvoj patronus." Zašepkala som a pozrela na Jamesa.

,,Poď, musíme ísť za ním." Zašepkal a viedol ma cestičkami za jeleňom, ktorý kráčal pred nami.

V okolí boli rôzne zvieratá. Patronusy. Vydra, drak, zajac, medveď, pes, mačka a mnoho ďalších.

,,Čo tu robia?" Zašepkala som.

,,Tu je ich domov. Trávia tu všetok čas. Premiestnia sa vtedy, keď ich čarodejník privolá kúzlom." Vysvetlil James.

Rozhliadala som sa ale svojho som medzi toľkými zvieratami nenašla.