Potter? [Dokončené]

Five

Počula som otvárať dvere ale nikto v nich nebol.
Tvárila som sa, že spím.
Počula som kroky, ktoré smerovali k mojej posteli. Veďla mňa zastavili.

Zacítila som jednu špecifickú vôňu. Naozaj peknú vôňu. James Potter.

,, Odíď James. Nemám náladu na tvoje žartíky. Ešte stále sa z jedného zotavujem." Otvorila som oči.

,,Ako si vedela, že som to ja?" Dal si dolu neviditeľný plášť.

Odignorovala som jeho otázku a pozerala opačným smerom.

,,Prepáč mi to, Izzy. Naozaj ma to veľmi mrzí. Tá metla ťa mala len previesť po jednej chodbe tam a naspäť. Nemala byť agresívna, nemala lietať po celom Rokforte a už vôbec nie ti ublížiť." Vzdychol a chytil ma za ruku.

,,Nechaj to tak James." Utrela som si slzu ale nepozrela mu do tváre.

,, Nemôžem. Toto si si nezaslúžila." Zašepkal ,,ak by som mohol, vymenil by som sa s tebou. Všetkú tú bolesť by som vzal na seba." Hladkal mi ruku.

Ten dotyk mi bol naozaj povedomí. Bol hrejivý a príjemný.

,,Ale nemôžeš." Vyprskla som a pozrela mu priamo do očí,, nemôžeš ju vziať na seba, nemôžeš to vrátiť späť a nemôžeš s tým urobiť vôbec nič." Plakala som a v mojich očiach sa odrážala všetká bolesť za posledné týždne.

,, Choď už prosím a daj mi už do konca školského roka pokoj." Utrela som si slzy a otočila sa do okna.

James ešte chvíľu hľadel mojim smerom bez pohnutia a potom zmizol a odišiel.

,, Dobrý chlapec." Pousmiala sa Madam Pomfreyová,, ale bláznivý. Vy a pán Potter ste od prvého ročníku rovnakí. Robíte si zle ale pritom Vám jedenému na druhom záleží."

,,Záleží?" Vyprskla som,, nie. Jemu na mne prestalo záležať ešte v prvom ročníku."

,,Chodí sem za vami každú noc. Je tu celé noci a drží vás za ruku. Veľakrát som ho pristihla smutného." Prezradila Pomfreyová.

,,To neznamená, že ma má rád. Iba sa bojí, zme bude vylúčený."Pokrútila som hlavou.

James Potter ma už dávno prestal mať rád. Jediné čo ja a on zdielame, je nepriateľstvo. To, že tu bol, bolo iba zo strachu. Bál sa o seba.

Aj keď musím uznať, že mi trhalo srdce keď Madam Pomfrey povedala, že veľakrát tu sedel a bol smutný.

Nie netrhalo. Zaslúži si oveľa horšie. Pokúsil sa ma zabiť.

,,Slečna Waylendová, riaditeľka uvalila na tú metlu kúzlo a to, čo tvrdil pán Potter, bola pravda. Metla nemala opustiť chodbu.
No potom tam pani riaditeľka našla ešte jedno kúzlo.  Čiernu mágiu. Niekto kto ho uvalil, zakryl stopy z prútiku aby sme ho nevystupovali. Ale pán Potter to nebol. Niekto vás chcel zabiť slečna." Vysvetlila.

Zostala som nemo pozerať na jej tvár.

,,Dajte si toto." Podala mi elixír,, bude sa Vám lepšie spať."

Vypila som ho a oči sa mi so pár sekúnd začali zatvárať, až som prestala vnímať a začala snívať.

Od toho večera som Jamesa nevidela. Po dvoch dňoch som bola prepustená z nemocničného krídla ale môj otec ma vzal zo školy ešte v ten deň. Aspoň som sa stihla rozlúčiť s babami.

Otec s mamou ma vzali na týždeň k moru do čarodejníckeho rezortu.
Ležala som na pláži, opaľovala sa, kúpala v mori, jedla alebo spala.
Rodičmi mi dávali všetkú voľnosť, ktorú som potrebovala.

,,Tak tu si." Započula som muzšký hlas.

Óó, môj Merlin!! Ten hlas poznám.

Dala som si dole okuliare a pod slnečníkom stál Teddy Lupin.
Modrovlasý chlap. Syn Rémusa a Nypmhadory Lupinovcov.
Zomreli v druhej čarodejníckej vojne.
Vychovával ho Harry Potter. Naposledy som ho videla v prvom ročníku.
Po skončení školy odišiel spolu s Victoriou jeho priateľkou preč. Cestujú po svete a spoznávajú svet, rôzne kultúry a ľudí.

,,Teddy!!" Zapišťala som a skočila naňho.

,,Čo tu robíš? Kde je Victoria?" Obzerala som sa a zbadala ju v diaľke stáť.

Rozbehla som sa k nej a objali sme sa.

,,Čo tu robíte ?" Sadli sme si do jednej plážovej kaviarni.

,,Tvoji rodičia nám napísali, čo sa stalo a naplánovali sme toto pre teba." Usmial sa Teddy.

,, To je milé." Pousmiala som sa.

,,A toto je len začiatok." Žmurkla na mňa Vic,, ideš s nami na celé leto. Pôjdeme do New Yorku, Franczúska a do Španielska!"

,,Čo?! S tým súhlasili moji rodičia?!" Zhíkla som.

,, Bol to ich nápad." Usmiali sa.

,,Ale budeme tam len mi traja však? Žiadny Potter?" Pozrela som na nich.

,,Len mi traja. Žiadny James Potter." Žmurkla na mňa.

Ešte v ten deň ma Victoria vzala do jedného podniku. Mala som na sebe teplákové šortky, dlhé volné tričko a vlasy neupravené a narýchlo uviazané.
Makeup nenosím, pretože neviem ako ho nosiť.

,,Tak čo budeme robiť?" Usmiala sa,, piť alebo tancovať?"

,,Ja.. neviem. Nikdy som nepila a nikdy som netancovala." Povedala som zahanbene.

,,A čo robíš na párty v Rokforte?" Zdvihla obočie.

,,Nikdy som na žiadnej nebola." Zašepkala som jej.

,,To naozaj?!" Zhíkla ,,poď ideme si vypiť. Stiahla ma k baru a objednala nám vodky.
Donútila ma vypiť tri zasebou.

,,A čo chlapci?" Škerila sa.

,,Vic, vyzerám ako niekto, o koho by sa chlapci bili?" Zasmiala som sa.

,,Si nádherné dievča Izzy." Usmiala sa,, a toto leto, z teba urobím ženu." Zatlieska si a objednala ďalšie vodky.

A potom? Potom neviem. Zostala černota a viac si nepamätám.