Potter? [Dokončené]

Eighteen

Obliekla som si teplákovú súpravu a vlasy si vpredu vypla. Obula som si tenisky a prútik dala do vrecka.

Otvorila som dvere a vedľa nich stál opretý James o stenu a hral sa s retiazkou, ktorú mal zapnutú okolo krku.

Oblečenú mal čiernu teplákovú súpravu a vlasy mal ešte mokré.

,,Nepovedal si mi, že ideme teraz." Zatvorila som dvere na izbe.

,,Prekvapenie." Usmial sa a začal kráčať smerom k obrazu.

Cestou vzal z gauču neviditeľný plášť a vykukol spoza obrazu.

,,Ideme?" Otočil sa na mňa a prehodil si plášť,, poď ku mne Waylendová, už nesmrdím." Usmial sa a roztvoril plášť.

,,Veď práve."Zamrmlala som si popod nos a prišla k nemu.

Vtiahol ma rukou pod plášť a zakryl nás.

,,Hlavne potichu." Chytil ma a otvoril obraz. Vyšli sme pod plášťom von a kráčali po chodbách.

,,Kam ideme, James?" Zašepkala som.

,,K Hagridovi." Zacítila som jeho dych v mojich vlasoch.

Znova ma moje telo zrádza.

Vyšli sme z hradu a mierili k domčeku na kraji zakázaného lesa.

,,Dnes je naozaj krásny a veľký spln." Usmiala som sa a dvihla hlavu na oblohu.

,,To áno. Jasná nočná obloha plná hviezd bez jediného obláčika. Romantické nie?" Kráčali sme dolu kopcom.

,,Á-áno.."Zakoktala som sa.

James sa usmial a poobzeral sa naokolo.

Potom vytiahol ruku z plášťa a zaklopal na dvere zvláštnym spôsobom. Po chvíli sa dvere otvorili a Hagrid nás pustil dnu bez toho aby sa pozrel kto to je.

,,James, čo ťa sem privádza dnes?" Usmial sa Hagrid.

,,Vlastne, dnes nie som sám." James z nás zložil plášť.

,,Isabella. Teba by som tu nečakal. Hlavne nie s Jamesom." Zasmial sa,,Je to pre vás oboch nebezpečné. Hlavne dnes, keď je spln." Chytil si ústa.

,,Prečo?!" Vyhŕkli sme obaja naraz.

,,To som nemal povedať. To som naozaj nemal povedať." Krútil hlavou.

,,No tak, Hagrid, hovor." Prosebným hlasom povedal James.

,,Spln?" Rozmýšľala som nahlas,, ak je to nebezpečné, keď je spln, musí tu byť vlkodlak. Mám pravdu?!"

,,Má?" Pripojil sa James.

Hagrid na nás oboch pozrel,,áno máš pravdu. V zakázanom lese sa už druhý rok pohybuje vlkodlak. Vždy každý úplnok. Až na tie, ktoré sú cez vianočné alebo letné prázdniny." Vysvetlil Hagrid.

,,To znamená, že niekde z Rokfortu je vlkodlak." Zašepkal James.

,,Čo ak to je niekto z učiteľov?" Pristúpila som k Jamesovi.

,,Nie. Každý učiteľ bol podstúpený vlkodlačím testom a všetci sú čistí." Hagrid si sadol.

,,Takže niekto zo žiakov?" Zhíkla som,, ale prečo tiež každý nepodstúpime testy?"

,,Pretože potrebujeme povolenie od rodičov každého dieťaťa. Viac ako polovica s tým nesúhlasí." Dovysvetľoval.

,,Ale ako sa zistilo, že to je nejaký žiak?" James sa oprel o stôl.

,,Minulý školský rok som vychádzal zo zakázaného lesa a v diaľke som videl študenta ako sa menil. Strhával zo seba oblečenie a potom ušiel do zakázaného lesa. Podišiel som tam a videl uniformu. Chrabromilskú uniformu." Povedal tajomne.
V malom domčeku zostalo úplne ticho.

,,Viac Vám nepoviem. Načo ste sem prišli?" Zahovoril Hagrid.

,,Potrebujeme aby si nás zaviedol k Grawpovi." Začal James.

,,Čo?!" Zkríkol Hagrid,, zbláznili ste sa? Dnes v žiadnom prípade."

,,Hagrid! Potrebujem oriešok z tela lesného muža. Teda dva oriešky." Opravil sa James.

Hagrid sa postavil a podišiel k nejakej komode. Vytiahol odtiaľ krabičku a podal Jamesovi oriešok.

,,Hagrid, potrebujeme ešte jeden." Vzala som Jamesovi z rúk oriešok a obzrela si ho.

,,Mám len jeden a teraz už bežte naspäť do hradu." Ukázal na dvere a hodil Jamesovi plášť.

Vyhodil nás z domčeku a s Jamesom sme zostali obaja stáť pod plášťom.

,,Čo teraz?" Zašepkala som.

,,Pôjdeme tam bez Hagrida." Pousmial sa a začal ma ťahať do zakázaného lesa.

Kráčali sme pod plášťom pomedzi stromami.

,,Myslíš, že tu žijú víli?" Obzerala som sa.

,,Žije tu veľa vecí. Ale víli tu už stáročia nikto nevidel." Povedal James a ťahal ma za obrovskú skalu.

,,Už sme tu." Usmial sa a zložil plášť.

Ťahal ma za ruku hore kopcom a keď sme vyšli na vrch, čakal nás kopec dolu a tam ležal obor a pohmkával si nejakú pieseň.

,,Ahoj Grawp." Podišli sme k nemu.

,,Oh, James. Tak rád ťa zase vidím." Posadil sa,, aká krásna bábika." Šťuchol do mňa obrovským prstom až som zletela do náručia Jamesovi.

,,Dievča ostane s Grawpom?" Usmial sa.

,,Oh, bohužiaľ nie. Tá je moja." Vyšlo z Jamesa a žmurkol ,,potreboval by som od teba jednu maličkosť."

Začervenala som sa. Neochotne priznávam, že sa mi páčilo ako povedal, že som jeho. Aj keď to nemyslel vážne.

,,Akú?" Zvedavo na nás pozrel.

,,Oriešok z tela lesného muža." James ma stále držal.

Obor si povzdychol s úsmevom na tvári a dvihol ruku nad hlavu. Z pazuchy si odtrhol oriešok a išiel nám ho dať.

Obaja sme zacítili ten obrovský smrad.

,,Dám Vám ho, ak uhádnete moju hádanku." Zatľapkal si obor.

,,Fajn." Vzdychol James.

,,Keď ja idem, on ide. Keď ja stojím, on stojí a vôbec sa ma nebojí." Usmieval sa Grawp.

,,Mohol by to byť ..." Začal James ale nedopovedal to.

,,Možno...." Tiež som stíchla.

Obaja sme si opakovali hádanku.