Potter? [Dokončené]

Thirty nine

Bola obrovská nádej, že to vyhráme. Že budem môcť Izzy znovu držať v náručí a bozkávať jej mäkké a jemné pery.

Plán bol dokonalý. Celý deň sme ho rozoberali do detailov znovu a znovu.

Nastal čas. Bol som na ceste do tajomnej komnaty a jediné, čo som mal pred očami, bola Izzy.

Vstúpil som do tajomnej komnaty z Rokfortských záchodov. Hneď na začiatku stál John ešte vo svojej podobe. Pravdepodobne preto, lebo bolo ešte zamračené.

,,Prútik!" Nastavil ruku.

Pozrel som naňho a dal mu prútik.

,,O chvíľu uvidíš svoju lásku, tešíš sa?" Začal kráčať.

Bez slova som kráčal za ním a nevedel sa dočkať, až mu vrazím.

Vošli sme do hlavnej chodby a kráčal k hlave Salazara Slizolina.

,,James Potter." Povedala žena. Nepoznal som ju.

,,Ty musíš byť Voldemortova dcéra." Zdvihol som obočie.

,,LORDA Voldemorta." Opravila ma.

,,Kde je Izzy?" Spýtal som sa.

,,Niekto je tu nedočkavý." Zasmiala sa.

,,Ešte spí v mojej posteli." Zaškeril sa John.

,, Choď po ňu." Mykla hlavou Delphini.

Chcel som sa po ňom rozbehnúť a zlomiť tomu bastardovi nos.

Spravil som krok vpred ale zastavil ma prútik škaredej falošnej blondíny ,,nikam, Potter."

Cúvol som naspäť a sledoval Johna, až kým nezmizol v tuneloch.

,,Mimochodom, som Delphini Riddlová." Postavila sa predomňa.

,,Kiežby som mohol povedať, že ma teší ale načo by sme si klamali." Vyprskol som.

Na jej tvári sa objavil znechutený pohľad ale potom sa začala smiať.

,,Myslíš, že si vtipný však?" Odkráčala odomňa a otočila sa naspäť,, smiech ťa prejde ty malý parchant." Zasyčala.

Do miestnosti vošiel John a profesor Fairly. Obaja niesli ranenú Izzy. Stále mala ranu na bruchu ale už jej nekrvávala. Tvár mala zničenú. Bola pokrytá modrinami a po tele mala zaschnutú krv.
Podišli k nám a hodili ju predomňa na zem.

Išiel som sa rozbehnúť ale Fairly na mňa namieril prútik a podišiel ku mne.

,,James, je to pasca." Pozrela na mňa a plakala.

,,Sklapni." Zavrčala Delphini ,,John" kývla hlavou akoby mu dala povolenie.

John sa usmial a vytiahol prútik.

,,Crucio!" Zasypel nenávisťou a Izzy spadla na zem a mykalo ju od bolesti.

,,Stop!! stačí!!! Ubližujete jej!!!" Kričal som ale Fairly ma chytil pod krkom a držal mi na ňom prútik.

John odvolal kúzlo a usmieval sa.
Z vrecka vytiahol ostrý nôž a hodil ho pri ňu.
Pozrela naňho so slzami v očiach,, nie. Nie prosím." Otočila sa na mňa ,,James, prosím pomôž mi." Vzlykala.

Chcel som jej pomôcť, tak moc som to chcel ale nemohol som sa pohnúť. Modlil som sa aby otec už vkročil do komnaty a zachránil ju ale nestalo sa tak.

,,Prosím. Nechajte ju. Vezmite si mňa." Triasol sa mi hlas.

,,Ty budeš ďalší." Usmiala sa Delphini.

,,Imperio." Namieril na ňu John prútik a Izzy sa stala jeho bábkou.

Nedobrovoľne vzala nôž. Slzy jej stekali dolu po tvári a čepeľ otočila na seba.

,,Nie!! prosím!!!!" Trhol som so sebou a vystrašený jej hľadel do očí.

Čepeľ noža sa priblížila k jej krku a potom potiahla.
Nôž spadol na zem celý krvavý.

Na jej krku sa objavila krvavá čiara a krv začala stekať smerom dolu na prsia.

Ústa sa jej zaplnili krvou a ona lapala po dychu. Nemohla sa nadýchnuť. Spadla na zem a hľadela mi rovno do očí.

Musel som sa dívať ako láska môjho života umiera predomnou. V jej očiach som videl bolesť a smútok.
Jej telo sa prestalo hýbať a ona zostala ležať na zemi mŕtva. Hľadel som jej do očí a slzy mi stekali po tvári.

Fairly ma pustil a ja som vletel k nej na zem.
Videl som jej otvorené oči, v ktorých už nebol život. Boli prázdne. Bola preč.
Vzal som jej mŕtve telo do náručia a stískal ju.

,,Nie prosím. Izzy, vráť sa ku mne." Stonal som ,,musíš sa vrátiť. Bez teba nemôžem žiť. Od malička si bola moja jediná voľba. Jediná, čo ma brala ako Jamesa. Nie ako syna slávneho čarodejníka. Nesmieš ma tu nechať. Prosím." Vzlykal som.

John sa zasmial a potom jeho výraz zostal neprítomný.
Začal zo sebou trhať, kričať až spadol na zem. Jeho telo sa menilo na vlkodlaka.

,,Šou sa môže začať." Zasmiala sa Delphini.

John v podobe vlkodlak sa postavil a zavil z plných úst. Potom pozrel na mňa a rozutekal sa smerom k východu.

,,John!! Ty bastard!!! " kričala za ním Delphini a pálila jedno kúzlo za druhým.
Netrafila.
John zmizol v tuneloch.
Fairly zostal šokovaný Johnovým chovaním.

Otočil sa na Delphini,,čo teraz?"

,,Zabiješ ho ty!" Zavrčala a držala svoje nervy pokope.

V tom z ničoho nič bolo na ňu vyslané kúzlo. Otec bol tu. Prišiel neskoro.

Rýchlo som vstal.

Z nohavíc vytiahol môj pravý prútik a začal som vysielať kúzla na profesora Fairlyho. Môj otec zo seba zložil plášť a bez prestávky vysielal kúzla.
Delphini sa im všetkým ubránila a podarilo sa jej hádzať útočné kúzla naspäť.

Mala otcovu plnú pozornosť.

Ja som bojoval zo všetkých síl. Bol som pripravený pomstiť moju lásku.

Celkom sa mi darilo odolávať kliatbam, ktoré po mne hádzal ale ydelphini spravila jeden vhodný krok. Hodila po mne kúzlo a mňa odhodilo.

To využil Fairly a schmatol ma pod krk. Pritlačil ma ku stene a nenávistne ma držal pod krkom a dusil ma. Prútik priložil k mojej hrudi a bol pripravený použiť smrteľné kúzlo.