Skroť si ma ✓

50. Slaboch

Taira White

Skôr ako sa stihnem rozhodnúť či je rozumné tam len tak vstúpiť, sa dvere otvoria. Krkavec vletí dnu a stratí sa v tme. Ešte chvíľu načúvam tichu, kým sa odvážim vojsť.

Všetky zmysly mám napäté na maximum. Už teraz viem, že neviem absolútne nič. Ani len netuším, čo ma čaká. Jediné čo mi dodáva pokoj, je stále aktívne puto, vďaka ktorému mám istotu, že je Kyren nažive, aj keď vo vzduchu cítiť jeho krv.

Už som asi v tretine siene, keď sa dvere s nepríjemným zaškrípaním zatvoria. Stále zostávam vo vlčej podobe, pretože to pre mňa predstavuje hneď niekoľko výhod.

Temnota je tu je tu ešte hustejšia. Časť mňa po nej prahne. Dobre, možno je tých častí viac.

„Kde máš nového pánička?" prihovorím sa jej v mysli. Prejdem ešte niekoľko krokov, približne do polovice siene, keď sa rozhoria melaontidové sviece rozostavené okolo trónu. Aj by som zostala uchvátená tým výjavom, keby na tróne nesedel Warrlin. Nespočiniem na ňom pohľadom dlho, pretože mi žiara odhalí ešte čosi.

Sú to telá pripútané ku stenám. Po pravej ruke je to Rhyon, dva metre od neho Siar a najbližšie pri tróne malý Tasel. Ich telá sú bezvládne, poznačené bojom. Naľavo je Kaiden a bližšie pri tróne Kyren. Tiež sú v bezvedomí a na ich krkoch sú melaontidové obruče. Celá sieň vyzerá, ako keby tu bojovali armády a nie zopár blcháčov.

Warrlin ma ticho pozoruje, ani pri tom nežmurkne. Vidieť ho opäť živého je zvláštne. Bielomodrá žiara sviec tancuje na jeho tele, dáva vyniknúť všetkým jazvám. Horný diel oblečenia postráda, zrejme preto, aby som si mohla na jeho podbrušku prečítať, aký je bastard. Viem, že je, no i tak ma pichne kdesi v hrudníku, keď si pomyslím, čím si prešiel a čo ho dohnalo k rozhodnutiu zničiť vlčie svorky.

Prejdem na úroveň Modroočka a zastavím. Mám chuť doňho kopnúť, aby som sa presvedčila, či je naozaj v poriadku, ale aj preto, aby som mu dala najavo, aký je kretén.

„Nebudeš plakať, všakže?" prehovorí konečne Warrlin.

Plakať sa síce nechystám, no som trocha nesvoja z toho, že sú moje potencionálne posily tak trocha mimo hru. Nejde o to, že sú v bezvedomí, ale o tie hnusné obruče na ich krkoch. Mám tu ale ďalších spojencov, na ktorích sa ľahko zabúda a pôsobia neškodne.

„Možno by to tu chcelo trocha oživiť, čo povieš, drahá?"

Možno by si mal skapať, pomyslím si.

Warrlin prudko vstane.

Ups?

Ten bastard sa usmeje.

Premením sa do podoby dvojnožca a uzatváram svoje myšlienky, dúfajúc, že to bude stačiť. 

Pomalým krokom, nespúšťajúc zo mňa pohľad, prejde až ku mne. Niekoľko temných chápadiel sa okolo mňa ovinie. Prv sa o moje telo obrieajú ako malé otravné mačky, no potom sa ich hravosť stratí. Postupne sa okolo mnňa uťahujú, až môžem iba otáčať hlavou.

Stojím, čakám čo bude ďalej a tajne dúfam, že som predsa len lepšou voľbou ako Warrlin. V jeho očiach sa odráža víťazstvo a ešte čosi...

„Čo keby sme veci dotiahli do konca, drahá Taira? Čo keby sme začali tam, kde sme naposledy skončili?" Presunie sa za mňa a pričuchne si ku značke na mojom krku. Nie je to príjemný pocit, pretože nechcem, aby sa dotkol nášho puta. Medzitým zobudí zo sladkých driemot naše obecenstvo. Kyren sa ani nestihne rozhliadnuť, a už besnie od zlosti, ale aj od strachu. Cítim to z neho. Nemusí na nás ani zaostriť, cíti naše miesiace sa pachy.