Prižmúri oči bez toho, aby upustil od úsmevu a ja pocítim, ako sa snaží dostať k tej temnote. Lenže ja ju nepustím.
„Nuž, keďže si v ten moment nemohla zabiť temnú bohyňu Sirmae a ona nesmela zabiť teba, iná možnosť v podstate ani nebola. S bohyňou Mirae, tou vašou matkou, som mal dohodu. Vieš, že sa vždy chcela zbaviť svojej sestry, nie? A ja som ju presvedčil, že práve ty budeš jej vrahom. V tomto som neklamal. Potreboval som, aby si ju zabila. Vaša milá matka na to skočila a tak ťa oživila. Dala ti čas, aby si prišla na to, ako zabiť Sirmae."
Ona sama sa jej zbaviť nemohla a tak mi poradila, ako ju uväzniť. Sama som sa presvedčila, že existuje niekoľko spôsobov, ako toto väzenie prekonať. Vtedy som to nevedela a verila, že to bude stačiť. Až neskôr som sa rozhodla, že ju zabijem. Lenže ju bolo treba zabiť hneď. Ani teraz nenachádzam inú možnosť, ako by som sa jej mohla inak zbaviť. Ďalšie uväznenie by bolo o tom istom, aj keby som vymyslela iné.
„Zvolila si veľmi efektívny spôsob jej popravy," uznanlivo mi pri tom zatlieska. Aj by som sa uklonila so spokojným úškrnom, no ja nie som spokojná, ani pokojná. Stále rozmýšľam nad tým, čo som mohla spraviť inak. Viem, že je to zbytočné, no i tak mi to nedá.
„Pravda, u mňa si zvolila príjemnejší spôsob. Aspoň tú predohru," mrkne na mňa, „tu sa dostávame k tomu, čo ťa trápi teraz a to je, že sa nechceš stať temnou bohyňou. Mám pre teba riešenie tohto problému." Na chvíľu sa dramaticky odmlčí. „Mňa," o krok ustúpi, ako keby som si ho mala lepšie obzrieť. To ale nie je potrebné, pretože si pamätám všetky jeho jazvy.
„Vypustíš temnotu a ja si ju vezmem. Keďže ti žiadna nezostane, nemôžeš sa stať temnou bohyňou. Jednoduché," poťuká si ukazovákom pravej ruky po hlave. Čakám či započujem dutú ozvenu. Nie, nepočuť nič. Génius, pomyslím si.
„A mňa necháš len tak odísť," poznamenám s podvihnutým obočím, čakajúc na jeho reakciu.
„Možno tak do svojej postele. Alebo cely, ak sa budeš príliš cukať. Ale mám ešte jednu motiváciu."
Čakám na pokračovanie, no on mlčí.
„Fajn. Akú?"
„Och, som rád, že sa pýtaš, drahá." Jazvy sa mu na tvári rôzne naťahujú a krútia pri tom, ako sa stále usmieva a smeje. Ten bastard sa dobre baví. Ja zatiaľ utláčam temnotu čo najhlbšie do môjho vnútra, aby som mala istotu, že sa k nej nijakým spôsobom nedostane.
„Tvojho druha, brata, to malé ohnivé vĺča. Och a ešte ďalších dvoch alfov pôvodných svoriek."
„Sú pod ochranou bohyne," oznámim mu, ako keby som tomu verila. Lenže zrazu som plná pochybností, pretože neviem, či sa jej dá ešte veriť. Vždy som bola presvedčená o tom, že je to iba znudená bohyňa, ktorej na nás nezáleží. Ak je to ale naozaj tak, o čo jej ide? Svojej sestry sa už zbavila, mala sa dávno utiahnuť späť.
„Vaša bohyňa sa ťa chce zbaviť a k tomu potrebuje svoju malú, no schopnosťami nabitú armádu. Stala si sa zbytočnou osinou v zadku niekoho mocného, Taira White."
„Armádu pôvodných alfov," špenem si viac-menej sama pre seba, ignorujúc jeho ďalšie slová.
Warrlina pohltí ďalší záchvat smiechu.
„Áno, veľmi zábavné," založím si ruky cez prsia. Ak sú všetky tieto nezmysly pravdivé, tak sme sa všetci ocitli znova v pekne tučnom zadku.
Temnota sa zacuká, chce sa pretlačiť späť. Trocha ma to vystraší, pretože som až príliš ľahko zabudla na to, ako ma do teraz mučila. Lenže práve v tejto chvíli mám tú najsilnejšiu motiváciu bojovať s ňou. Prestávam vnímať Warrlinove slová i okolitú tmu. Utiahnem sa do seba, aby som mohla bojovať s tým, čoho sa nemôžem zbaviť, no možno by som to mohla potlačiť, či dokonca ovládnuť. Naozaj ovládnuť.
YOU ARE READING
Skroť si ma ✓
Fantasy• pokračovanie Nikdy tvoja • Stala sa nikým. Vlk samotár bez minulosti. S prázdnym srdcom a v nekonečnej samote prežíva deň za dňom. Do snov sa jej však vkráda ktosi, kto ju žiada, aby sa vrátila. Nebesky modré oči a omamná vôňa jarného vánku. Niečo...