Nachvíľu s hviezdami

21.

Bailey

Zobudila som sa na ostré svetlo, ktoré prenikalo cez okno do izby. Natiahla som ruku doprava, ale nikoho telo som necítila, len periny. Otvorila som pomaly oči. Rozvaľovala som sa po celej posteli. Dante pravdepodobne išiel dole alebo sa osprchovať.

Hodinky ukazovali niečo po
jedenástej. Aj napriek tomu som sa cítila maximálne unavene. Natiahla som sa za pohárom na mojom nočnom stolíku, aby som utíšila bolesť, ktorá mi pulzovala v spánkoch. Pomasírovala som si spánky a dúfala, že nebudem zvracať. Našťastie ma okrem hlavy nič
iné nebolelo.

,,Som myslel, že už sa ani nezobudíš," povedal Dante. Bol už oblečený v teplákoch a tmavom tričku. V jednej ruka držal pohár zelenej hustej tekutiny a v druhej tanier. Naklonil sa k posteli a podával mi to.
,,To je pre mňa?"
,,Hej."
,,Si si istý?"
,,Bože, Bailey posiela to moja mama."
,,Jasné," začalo to dávať zmysel. Vzala som si tanier. ,,To zelené čudo piť nebudem."
,,Mala by si. Je to zdravé a prečistí ti to organizmus."
Zahryzla som sa do sendviča, v ktorom bol roztečený syr a slanina.
,,Včera si toho navyvádzala." Zamračila som sa. Pamätala som si nejaké záblesky zo včerajšej noci.
,,Čo som spravila?"
,,Spravila si drámu, keď som bol so Sofiou, potom si šla na terasu a válala sa po tráve. Inak nič zaujímavé."
Nepamätala som si, čo presne som povedala, keď som prišla k ich stolu.
Vedela som len to, že som to chcela Dantemu pokaziť.

Keď som dojedla pokúsila som sa trochu odpiť zo smoothie, ktoré
mi Dante dal. Boli v tom kúsky špenátu a cítila som tam
aj chuť kokosu. V skratke, bolo
to odporné.

Vzala som si uterák a nechala Danteho samého v izbe. Súrne som potrebovala zo seba zmyť pach alkoholu.

Vlasy som si umyla na trikrát a telo som si umývala sprchovým gélom, až kým sa mi neobjavila na pokožke
pena. Až keď som sa cítila ako tak čistá vyšla som z vane a umyla si zuby. V odraze zrkadla som vyzerala hrozne. Pod hnedými očami sa mi objavili sivé kruhy. Moje líca boli až chorobne bledé a z úst mi smrdela whisky. Obliekla som si béžovú súpravu voľných nohavíc a trička a vlasy som si zabalila do uteráka. Zo svojej kozmetickej tašky som si vzala len masku v tubičke a vyšla z kúpeľne.

Danteova mama práve vychádzala z Marcovej izby, tak som chcela využiť, že som ju stretla a poďakovať jej za raňajky. ,,Ako je Marcovi?" zastavila som ju. ,,Chce len spať. Asi ste to včera trochu prehnali."
,,Len my dvaja."
,,Jasné, veď Dante nepije, len tie svoje vína."
,,Chcela som sa poďakovať za raňajky. Ďakujem," usmiala som sa.
,,Jaké raňajky?"
,,Ten toast..."
,,Veď ten robil pre teba Dante. Samú ma to prekvapilo, pretože zvykne byť hrozne neochotný robiť jedlo druhým. Zrejme si výnimka."
,,Aha," nevedela som, čo viac povedať. Zovrela som v ruke masku. Danteova mama už kráčala do izby oproti tej našej.

Chvíľu som stála na chodbe. Nadýchla som sa a s výdychom otvorila dvere od našej izby.
,,Na stole máš tabletky," povedal okamžite Dante.
,,Prečo si mi nepovedal, že si mi tie raňajky spravil ty?" zavrela som z sebou dvere. ,,Neviem. Mal som pocit, že by si ich potom nezjedla, lebo by si si myslela, že ťa otrávim."
,,Dante, vážne."
,,Len tak."
,,Ďakujem," pousmiala som sa a vzala tabletku. ,,Aj za toto," nadvihla som tabličku tabletiek.

,,To smoothie si tiež robil ty?"
,,Robím si ich každé ráno."
,,To ti neverím."
,,Pridávam si tam matchu alebo protein."
,,Do akej miery chceš vyzerať dokonale?"
,,Keď dokážem ovplyvniť to, ako vyzerá moje telo, tak to spravím."
,,To je super, pretože som priniesla masku."
,,To je na tvár?"
,,Mhm. Na čierne bodky a ty ich máš na nose dosť čiže..."
,,Nemám na nose nič, ty si len posadnutá."
,,Nie som posadnutá," pokrútila som hlavou. V puberte som Dantemu vytláčala vyrážky. Nie že by mal akné, ale niekedy sa mu spravila nejaká vyrážka. Pamätala som si ako som si v šestnástich naňho sadla a odstraňovali jeho vyrážky na čele. V tú chvíľu do izby vošiel Oscar a myslel si, že sme s Danteom spolu chceli mať sex. Nasledujúci týždeň som počúvala slová len ako ako ochrana, pohlavné choroby a panenstvo.

,,Tá maska je fakt dobrá, ale nútiť ťa nebudem."
,,Dobre, daj mi ju," povedal bez záujmu, ale vedela som, že v skutočnosti ten nezáujem len hral. Vytlačila som si kúsok na prst a naniesla mu čiernu hmotu najprv na nos. Postupne som mu ju rozotrela na celú tvár. Ako som mu prechádzala po jazve, mala som divný pocit, že už som sa jej pred nedávnom dotýkala.

Keď som si dala masku na tvár aj ja sadla som si k Dantemu na posteľ. ,,Čo budeme dnes robiť?"
,,Nemáš opicu?"
,,Nie. Bolela ma hlava, ale sprcha mi pomohla."

Dante sa zamyslene pozeral na svoj notebook. Mala som pocit, že ma ani nevníma. No ja som sa chcela s ním rozprávať. ,,Koľko zarabáš?" bolo prvé, čo mi pri pohľade na graf v jeho počítači napadlo. ,,Ehm...čo?" zamračil sa.
,,Že koľko zarábaš?" zopakovala som hlasnejšie.
,,Kebyže sa ma to spýta moja naozajstná frajerka, urazím sa."
,,Šťastie že som falošná."
,,Záleží ako kedy."
,,Ty mi na to nechceš odpovedať?"
,,Dva až štyri litre."
,,Haha, teraz si robíš srandu."
,,Prečo by som si..." prerušilo ho pípnutie správy. Sledovala som ho ako vzal svoj mobil a otvoril s niekym chat. Naklonila som sa k nemu a skôr ako sa Dante stihol prudko otočiť som si všimla meno s kým si
písal.

Otvorila som ústa a nechala ich dlhú chvíľi otvorené: ,,To vážne? O čom si s ňou píšeš?" Môj hlas znel až priveľmi agresívne.
,,Ty ju nemáš rada?"
,,Dante to nie je vtipné. Ester je zadaná a ty ju balíš!"
,,Ja ju nebalím. Ona balí mňa."

Tento príbeh sa mi až nebezpečne ľahko píše. Až mám pochybnosti. Takto som sa presne cítila
keď som písala Ľadové dotyky. Ahhh milujem ten pocit. ĎAKUJEM VÁM.