Nachvíľu s hviezdami

39.

Dante

Neodpisovala. Prečo mi neodpisuje? Už som sa na mobil pozrel minimálne štrvrtýkrat a ona mi nedala ani zobrazené. Nemalo by ma to trápiť. Nič, čo sa týka nej by ma nemalo trápiť. Veď sme si jasne povedali, že spolu nemôžeme byť. Asi som to povedal ja, no Bailey to tiež vedela. Nám dvom nebolo súdené byť spolu. Už raz sme si obaja ublížili. Nepochyboval som, že by sa to opakovalo. Náš vzťah by bol toxický. Po chvíli by sme sa prestali baviť a našli si niekoho iného a zase sa k sebe vrátili. Boli by sme ako na kolotoči.

Zapozeral som sa na zelené listy na mojom tanieri. Môjho šalátu, odvtedy, čo mi neodpísala som sa ani nedotkol. Čiže už asi dve hodiny, keď nie viac.

Môj mobil, ktorý som mal položený pred sebou na stole začal vibrovať. Bojoval som sám so sebou či mám zdvihnúť alebo to nechať zvoniť. Prešla sekunda, dve, tri. Vzal som mobil a stlačil zelený krúžok.
,,Bailey?"
,,Ahoj Dante," zasmiala sa a ja som z toho smiechu nemal dobrý pocit. ,,Pred hodinou som si spomenula, že si ma na moje osemnáste narodeniny nazval protivnou narušeniu harpiou."
,,Ty si zase opitá?" neznela tak, ale jej slová áno.
,,Čo? Nie nie som opitá! Čo si o mne myslíš?"
,,Nedivil by som sa."
,,Kráčam práve domov z parku."
,,Super a prečo mi voláš?" snažil som sa znieť odmerane. ,,Potrebujem vyriešiť s tebou tú školu a potom si ťa bloknúť." Bloknúť?

,,Blokovať si ľudí je detinské."
,,Mne to pomôže sa od teba odpútať. Zabudla som vtedy a zabudnem aj teraz."
,,Nemusíš sa o nič starať, čo sa týka tvojho prestúpu. Budem ti tú školu platiť, takže nemusíš mať ani dobré známky na štipendium."
,,Dobre. Chcem prestúpiť až na ďalší rok."
,,Fajn."
,,Fajn," zopakovala.

Zavládlo medzi nami ticho. Bolo toľko slov, čo by som jej mohol povedať, čo by som jej chcel povedať. No mlčal som a čakal, že náš rozhovor ukončí a zloží mi. ,,Hnevám sa na teba," povedala a hlas sa jej lámal alebo triasol, nevedel som, čo presne.
,,Asi by si mala."
,,Chcem, aby si ešte vedel, že presne rovnaký hnev som cítila aj predtým, ale až teraz tomu rozumiem."
,,Nie som si istý či tomu ja rozumiem."
,,Mala som ťa viac než rada už predtým a nenávidela som Priscíliu, lebo si s ňou bol ty. Nenávidela by som akékoľvek dievča, s ktorým by si bol. Naznačovala som ti to aj v tej správe, ktorú si odignoroval alebo nepochopil. Neviem, preto ti to teraz hovorim narovinu. Na ničom už nezáleží a neviem ani prečo ti to hovorím. Keď ti to hovorím, cítim sa ešte stupidnejšie, ako keď som ti to písala, ale potrebujem to mať uzavreté, aby som to neľutovala o pár rokov, že som ti všetko nepovedala. Milovala som ťa Dante, len vtedy som ešte nevedela, že je to láska. Myslela som na teba vo všetkých zmysloch aj predtým, len som si nahovárala, že je to normálne, a že si len môj kamarát." 

Celú dobu som bol ticho a nechal ju rozprávať, vlastne som na to ani nevedel, čo mám povedať. ,,Viem, že ty si ma ľúbil. Nerada hovorím ľudom o svojich citoch, ale si jediný pri kom viem, že o nich teraz hovoriť musím...To je všetko." Asi som ešte nikdy predtým nemal horší telefonát.

Jej slová ma boleli a sám som nevedel prečo. Bailey ztíchla a asi čakala na moju reakciu, no žiadna neprichádzala. Mlčal som a pozeral sa von oknom. ,,Dobre," bolo jediné slovo, na ktoré som sa zmohol. Bailey ešte chvíľu počkala, no potom keď som nič viac nepovedal, z môjho mobilu sa ozval zvuk, ktorý mi povedal, že ukončila hovor.

Na mobile mi prišla notifikácia, že sa mi zvýšil tep. Svoje srdce som cítil biť až v hrdle. Zatvoril som svoj počítač. Vypol mobil. Zbalil sa a vyšiel z pracovne.

O dve hodiny, keď už pomaly zapadalo slnko a môj mobil bol stále vypnutý som vyšiel vonku. Vzal som si so sebou len svoj vypnutý mobil a kľúče a prechádzal sa popri rieke. Mal som v pláne behať, ale na to som nemal dostatok energie. Tak som len kráčal a dýchal v nádeji, že čerstvý vzduch je to, čo potrebujem.

Ahojte lásky dúfam, že vám 2 kapitoly za sebou urobili radosť🩷💋 Milujem vás na mesiac až spať a dúfam že zostanete s Danteom a Bailey až do konca ich  príbehu.