Nachvíľu s hviezdami

47.

Dante

Chvíľu pozerala na moje auto, ktoré bolo polkou na chodníku, nič nepovedala, len si nasadla na sedadlo spolujazdca.
,,To sú rezance?" opýtala sa a vzala sú obe papierové krabice na kolená. ,,Daj si. Bol som ich kúpiť cestou sem. Dúfal som, že si pozrieme ďalšie diely toho seriálu."
Bailey sa slabo pousmiala.

,,Nemám nič doma na jedenie. Zastavíme sa cestou v potravinách a mám chuť na niečo nezdravé. Nechceš zmrzlinu alebo čokoládu?" Nemal som chuť na nič sladké, ale vedel som, že jej to pomáha, keď je smutná. A keď jej to navrhnem spôsobom, že to chcem ja. Bude to chcieť určite. ,,Dala by som si zmrzlinu z Mekáča."
,,Dobre, perfektné. Cestou určite nejaký máme. Myslíš, že budú mať kit-kat?" V puberte som to svinstvo jedával denne. ,,Kvôli tebe verím, že áno."

Nevedel som, či je to dobrý nápad, ale chcel som sa ešte raz vrátiť k tej téme: ,,Povieš mi, čo presne sa stalo?"
Nadýchla sa, ale nič nepovedala. ,,Nemusíš." Bolo v poriadku, ak mi o tom nechcela povedať.

,,Cítila som pach, ale hovorila som si, že to možno len zase páli suseda nejaké bylinky. Bola som akurát v kúpeľni a odmaľovávala som sa. Rune zatiaľ sedel v obývačke a volal. Keď som vyšla z kúpeľne, začal panikáriť, pretože začínalo byť postupne v byte aj teplo. Ja som si hovorila, že sa nám to určite len zdá. Nemôže to byť nič vážne. Vošla som do spálne, hľadala som nabíjačku na kefku," pozrela sa von oknom. ,,Počula som krik. Krik toho dievčatka zdola. Vyšla som zo spálne a môj byt...horel. Pomaly a rýchlo zároveň. Bála som sa, kam zmizol Rune. Asi tri dlhé minúty som tam len stála a pozerala sa ako moja kuchyňa je v plameňoch. Cítila som sa v tú chvíľu paralyzovane. Prisahám, že som sa nevedela hýbať."

,,Rune ťa tam nechal?" opýtal som sa šepotom. ,,Ja mu to nevyčítam. Je možné, že ma volal, aby sme utiekli, len ja som ho nepočula." To ho absolutne neospravedlňovalo.

,,Akú vec si chcela vziať?" Čo mohlo byť natoľko dôležité, že bola ochotná tam zhorieť? ,,Krabicu. Mala som v nej fotky a nejaké drobnosti od teba a Arla, ale spadla som, popálila sa a tá krabica sa mi rozsypala."
,,Bože." Bolo zvláštne ako sa úplne obyčajný deň dokázal zmeniť na nočnú moru. Ak by som neprišiel za Bailey, ktovie, kde by prespala. Je dosť možné, že by prijala tú ponuku od neho. ,,To je koniec," povedala odľahčene.

,,Vyrobíme ti novú krabicu. Donútim tvojho brata, aby ti vyrobil nové malé darčeky a aj ja ti nejaké dám. Čo presne tam bolo?"
,,Papierový drak, zvädnutý narcis, pohľadnice, tá hracia skrinka a plyšák a snežná guľa."
,,Snežná guľa?"
,,No veď vieš. Je tam mesto a keď tou guľou zatrasieš sneží."
,,Tú, ktorú som ti dal na Vianoce? Nemožem uveriť, čo za kokotiny som ti niekedy dával."
,,Prestaň! Ja som tú guľu milovala. Mala som ju niekoľko rokov na stole," posledné dve slová jej už boli ťažšie rozumieť, pretože jedla. ,,Chutia ti?"
,,Milujem ich," povedala. ,,Dokonca mám pocit, že sa cítim trochu lepšie."

,,Nemožem sa dočkať, kedy ťa zoznamim s Beou."
,,To je tá vdova?"
,,Máš dobrú pamäť." Pamäť na mená.
,,Ak nie si unavená, môžeme si predsa len pozrieť ten seriál," navrhol som. ,,Je to reality show," opravila ma. ,,Dnes nebudem schopná zaspať, takže čokoľvek." Tá veta ma mrzela a tešila zároveň. Bude nám spolu dobre Bailey, povedal som jej v duchu.

Tretia kapitola za dnešný deň 😂🤍 No len tak btw mám napady na knihy. Dlho som si pripadala, že som úplne vymletá a nemám žiadne nápady, ale KONEČNE mám. A dúfam, že vás to bude baviť, keďže to bude trošku na iný štýl ako som písala doteraz. No späť k tejto knihe! Dúfam, že ste si kapitolu užili! Love you hrozne si vás vážim ste pre mňa VŠETKOOOO🧚🏻‍♀️