Nachvíľu s hviezdami

58.

Bailey

,,Hovor."
,,Nie, ja to chcem vyriešiť v kľude, nie keď budeš takáto."
,,Jaká Dante?" Neodpovedal. ,,Jaká?"
,,Ideš do školy a nechcem, aby si bola na mňa celý deň nasratá."
,,Len to zhoršuješ," precedila som cez zuby. Hnev mi doslova prúdil žilami. V hlave som už mala tak milión scénarov. No vedela som, že nech mi Dante povie čokoľvek, ublíži mi tým. ,,Dobre," povedal rezignovane.

,,Nemôžeš vynechať aspoň prvú prednášku?" v jeho hlase som cítila niečo podobné zármutku a strachu. ,,Fajn."
,,Skočíme niekam na raňajky." Súhlasila som, aj hlavne kvôli tomu, že mi jogurtový nápoj nestačil a stále som bola hladná, ale aj kvôli tomu, že mi jeho výraz lámal srdce. ,,Ale ideme do Mcdonaldu." Dante neprotestoval, veď nemal ani nárok. Zabočil smerom k starému nákupnému centru a zaparkoval.

Keď bol pubertiak miloval fastfoody, no veľa sa toho zmenilo. Maličkosti, ktoré ho robili ním sa zmenili. Už sme si neboli takí podobní ako kedysi. Vedela som to, ale netrápilo ma to. Páčilo sa mi, akým človekom sa stal.

Vnútri sme si na dislpeji objednali a sadli si. ,,Ja stále čakám, kedy začneš." Dante sa pozeral za mňa akoby ma ani nevnímal. Nadvihol obočie: ,,Čo si hovorila?" Zamračila som sa: ,,Nemám všetok čas sveta."
,,Prepáč," rukou si prešiel po tvári.
,,Ja len neviem ako to povedať."
,,Robíš s ľudmi, povedz to jednoducho tak ako to je."

Oprel sa o opierku: ,,V stredu prišiel za mnou do práce Klarisin otec a brat. Spravili mi toto," ukázal na svoje čelo. ,,Pretože Klarisa je tehotná a svojej rodine povedala, že je to moje," povedal rýchlo. ,,Lenže Bailey, moje to nie je. Nemôže byť. Nechápem, prečo si to Klarisa chce nechať, nie je absolutne materský typ."
,,Tvrdíš, že to tvoje nemôže byť, tak prečo ta trápiť, že si to chce nechať?"
,,Netrápi, len chce to na mňa zvaliť."
,,Oh, jasné. Ona to chce na teba zvaliť."
,,Hovorím vážne." Čašníčka nám akurát doniesla na tácke našu objednávku.

,,Vidím na tebe ten výraz," ukázal na moju tvár. ,,Prečo si mi to nepovedal v ten deň?"
,,Možno som mal len pocit, že mi nebudeš veriť." Odpila som si z Coly a vzala svoj toast. Verila som mu, lebo som ho poznala. Štvalo ma len to, že mi to nepovedal okamžite. ,,Viem, že kebyže máš aspoň malé podozrenie, že to dieťa môže byť tvoje, tak by si sa správal inak. Si príliš zodpovedný a z nejakého dôvodu si začal byť posadnutý deťmi."
Pousmial sa: ,,Len sa mi páči tá predstava, ale viem, že my máme čas. Dôležité je, aby som teraz vyriešil Klarisu a jej rodinu."
,,Hlavne kľud, zvládneme to."
,,Nečakal som, že reaguješ takto," povedal už uvoľnenejšie.

,,Ja som čakala niečo horšie."
,,Čo horšie?"
,,Neviem, bála som sa, že s ňou máš ešte niečo alebo, že ti chcú nejak ublížiť."
,,Jej rodina mi nemá ako ublížiť. Už ma nemôžu zmlátiť
a čo sa týka mojej firmy, jej otec robí v banke, takže nič nehrozí."
,,Porozprávaš sa s Klarisou?"
,,Neviem," zapozeral sa na svoj muffin. ,,Mal by som, ale neviem."
Zdvihol pohľad  akoby čakal, že na to niečo poviem. ,,Je to na tebe."

,,Ešte k tomu mal prísť Marco, ale už chce prísť aj moja mama aj Andrea."
,,Kedy? Kedy si s nimi hovoril?"
,,No o Marcovi viem dlhšie, ale včera som mal videochat s mamou." Škoda, že som nebola pri ňom keď spolu volali.
,,Som zvedavá, aká bude Bea na nich," zaškerila som sa.
,,Veď už je na teba milá."
,,Áno, keď mi včera povedala, že smrdím, to bolo od nej veľmi milé."
,,Nepovedala, že..."
,,Naznačila to. To je jedno," mávla som rukami.  ,,Teším sa na nich. Kedy chcú prísť?"
,,Vtedy, keď im kúpim letenky."
Pridusene som sa zasmiala, pretože som práve prežívala toast. ,,Chápem." Dante sa svojho muffinu ani nedotkol a nevyzeral, že plánuje. Zahľadel sa  na mňa: ,,Vtipné na tom je to, že ak prídu už nebudeme predstierať.

🩷Ďakujem vám za trpezlivosť. Neviem prečo ale stále mi niečo prislo do cesty a nemala som čas písať. ✨ Každopádne ďalšia kapitola na svete a bude ešte ďalšia.