Nachvíľu s hviezdami

20.

Bailey

Dante na mňa zízal a úpenlivo premýšľal. ,,Určite som ľahšia jak ona a jej obrovský zadok."
,,O to nejde," zamračil sa.
Marco sa v tú chvíľu rozbehol k nám. Mal hrozne veľa energie narozdiel odo mňa. No cítila som sa skvele, aj keď sa mi krútilo v hlave, videla som veci rozmazane a motal sa mi jazyk. ,,Ja ťa vezmem!" vykríkol Marco, keď k nám dobehol. ,,Koneeečne. Vidíš tvoj brat je väčšííí džentlmen ako ty." Marco ma chytil za nohy ja som sa mu zavesila okolo krku. ,,V žiadnom prípade. Marco pusť ju!"
,,Prečo?"
,,Sa ešte obidvaja zjebete, to fakt nepotrebujem," pristúpil ku mne a zdvihol ma. Absolutne som nečakala, že ma tak rýchlo nadvihne.

Víťazoslavne som sa usmiala a obmotala si ruky okolo jeho krku. ,,Nie som ťažká?" Asi aj keby odpovedal, že áno bolo mi to jedno, ale on neodpovedal, tak som sa urazila a povedala si, že si nezaslúži ďalšie moje slová.

Chvíľu som sa pozerala hore na hviezdy a asi by som aj zaspala, kebyže ma ten debil nehodí o zem. Dobre, nehodil ma, ale ani ma nežne nepoložil. Nohy som mala strpnuté a okamžite ako som na nich stála sa mi podlomili. ,,Heeej!" chcela som vyletieť na Danteho, prečo ma pustil, no došlo mi to aj samej. Stáli sme pri dverách domu. Tá cesta ubehla nejak zázračne rýchlo a ja som nechcela ísť ešte dovnútra. Páčilo sa mi byť vonku.

Bez slova obišla dom a šla na záhradu. Pozerala som sa hore na oblohu a kráčala. ,,Kam zas ideš?" pribehol ku mne zúfalý Dante. Zasmiala som sa a pozrela naňho. Vyzeral nahnevane. Hnevá sa na mňa kvôli tomu, že som prišla za ním k tomu stolu? Asi áno. Ľutovala som to? Určite nie.

Ľahla som si na trávu a stále sa pozerala hore. ,,Mali by sme ísť dnu. Musíš sa vyspať."
,,Chcem byť ešte nachvíľu s hviezdami."
Dante sa zhora na mňa zahľadel. Pootvoril ústa, ale nič z nich nevyšlo.
,,Čo je?"
,,Nič len som to už raz počul."
,,Naozaj?" zdvihla som hore ruku a dúfala, že k žiarivým guľám milióny kilometrov odomňa budem mať o trošku bližšie. ,,Kto ti to povedal?" spýtala som sa. Dante si ľahol na trávu vedľa mňa.

,,To ti poviem inokedy."
,,Ako chceš."
,,Nie je ti zima?" opýtal sa.
,,Ani trochu."
,,Nemala si toľko veľa piť."
,,Ty si nemal piť toľko málo, bola by s tebou väčšia sranda," postavila som sa a odpochodovala k skleneným dverám na terase.

Keď sme sa nejak dostali do Danteovej izby, kým som sa prezliekala Dante niekde zmizol, ale po ani nie dvoch minútach sa vrátil aj s pohárom vody. Ignorovala som, že je v miestnosti a vyzliekala si tričko, ale hlava sa mi doňho zamotala. ,,Dante!" zakričala som a smiala sa. ,,Ja ťa nevidím!" Počula som, že podišiel ku mna a vyslobodil ma z trička.

,,Osprchuješ ma?"
,,Ešte by si v sprche zaspala." Ja som sa ho to spýtala nahlas?
,,Kebyže sa sprchujeme spolu, tak by som určite nezaspala."
S úsmevom pokrútil hlavou. ,,Nepochybujem." Sadla som si na posteľ a pozorovala Danteho ako si prezlieka pyžamové tričko.  Podal mi pohár vody: ,,Celé to vypi." Zazrela som na obrovský pohár a chytila ho do obidvoch rúk. Vždy som mala problém s pitnými režimom. ,,Ráno mi poďakuješ," ľahol si vedľa mňa. Odpila som si z vody a opatrne ho položila pohár na svoj nočný stolík.

,,Dante?" zakryla som sa poriadne perinou. ,,Moja mama sa na teba hnevá," povedala som a nevedela, načo som to povedala.
,,Má na to právo."
,,Aj ja mám na to právo," rozhorčila som sa. ,,Netvrdím, že nie," vzal niečo zo svojho nočného stolíka. Vyzeralo to jak tablet. Chvíľu som sa na vec v jeho rukách zízala až po pár minútach mi došlo, že je to čítačka. Na čítačke sa naozaj po chvíľu zjavili písmenká, veľa písmen.

,,Zachvíľu zhasnem," povedal, ale nechcela som, aby zhasol. Páčilo sa mi vidieť naňho. Zababušila som sa do periny a vydala zvuk podobný smiechu, pretože on naozaj čítal. Čítal tie písmenká na čítačke. Prstom som mu ťukla do líca. Dante na mňa zazrel, ale nič nepovedal.

,,Bailey," upozornil ma. Prestala som ho ťukať do líca a radšej ho len hladkala jedným prstom. Pokožku mal jemnú. Nevedela som, že či je dokonale oholený alebo mu strnisko na lícach nerastie. ,,Vždy som tú jazvu milovala," pousmiala som sa.