Nachvíľu s hviezdami

26.

Dante

Trochu mi prišlo zo seba samého zle. Bol večer. Prekvapivo omnoho teplejší ako celý dnešný deň. Sedel som na hojdačke a premýšľal ako veľmi mi pobyt v Taliansku neprospieva. Nemal som prísť domov a už vôbec som so sebou nemal brať Bailey. Zaplietol som sa do toho až príliš.

Andrea mala pravdu. Môj brat mal frajera a moja sestra mala zložitý vzťah s trans mužom. Ani jeden to však povedať našim zatiaľ nemohol. Nevedel som ako by reagovali, ale bál som sa ich reakcie aj za svojich súrodencov. Obaja to mali ťažké.

A ja? Ja som predstavil našim svoje falošné dievča, len aby som sa zachránil pred svadbou. Prečo som im povedal o Bailey? Mal som vziať Klarisu. S ňou som aspoň spával a možno by bola medzi nami aspoň trocha vášne. Určite viac ako s Bailey, ktorá bola prehnane žiarlivá, ofučaná a zakaždým, keď sa na mňa pozrela som cítil ako veľmi ma neznáša za to, že sme sa prestali baviť.

Do kedy budem pokračovať v tomto klamstve? Do kedy budem tvrdiť svojej rodine, že býva u mňa a že sme hrozne do seba zamilovaní?

Z krabičky otcových cigariet, ktoré boli položené na stole, som si jednu vytiahol. Popolník a zapaľovač boli tiež na stole. Vložil som si cigaretu do úst a zapálil ju. Nebol som na nikotínu závislý, ale nejaké účinky na mňa určite mal. Upokojoval ma.

Rozhodol som sa udalosti nechať len tak plynúť. Stretnutie s Isabellou sa rozhodne konať nebude. O pár dni pôjdeme domov a neskôr, keď moja dohodnutá svadba bude už definitívne zrušená, zavolám mame a poviem jej, že sme sa s Bailey rozišli. 
Prečo to znelo tak jednoducho, ale prestáva toho bola tak ťažká? Cigaretu som dofajčil a hodil do popolníka.

Bailey a mama boli práve v kuchyni a niečo spolu varili. Otec s Marcom a Andreou sedeli na gauči. Marco robil niečo na počítači a otec s Reou pozerali noviny.

Kiežby ma nemuseli dať preč. Kiežby som vyrastal s nimi a mal možnosť tráviť s nimi každý deň. Tak veľmi mi chýbalo, že som nemohol byť s nimi. Kontaktovali ma takmer každý deň a mali sme dokonca aj rodinnú chatovú skupinu, ale stále to nebolo ono.

Podišiel som do kuchyne. Bailey mala vlasy zapnuté vzadu v drdole. Niečo miešala. Mama bola pár krokov od nej a pozerala sa do šuplíka, kde sme mali korenie. Spomenul som si na Isabellu a na môj plán, že musím s Bailey presvedčiť hlavne svojich rodičov ako sa milujeme.

Svoje ruky som jej obvinil okolo jej pása a zo zadu ju silno objal. Omylom som sa natisol aj svojim prirodzeným na jej zadok, hneď ako som si to uvedomil som sa trochu odtiahol. Reakcia Bailey ma však prekvapila. Hlavu si oprela o moju hruď a rukou, ktorou nemiešala ma pohladila po predlaktí, ktorým som ju obíjmal.

,,Možeš prestať mi ju oreagovavať?  Mieša to z nejakého dôvodu," zamračila sa na mňa mama. Usmial som sa a veľmi nerád sa odtiahol od Baileyninho teplého tela. ,,Čo by mohla robiť zlé na miešaní?"
,,No neviem." Pokrútil som nad mamou hlavou a spýtal sa: ,,Pomôžem vám?"
,,Bailey má na teba fakt dobrý vplyv,"
poznamenala mama. ,,Vyber z mrazničky zeleninu." Spravil som to.

Navečerali sme sa, aj keď každý niekde inde. Upratanie riadov mali na starosti Marco a Andrea, takže hneď ako sme sa najedli sme išli do izby.

Zatvoril som dvere a osamel s Bailey. ,,Marco mi sľúbil, že mne aj Andrey spraví gel lak. Nechceš aj ty?" usmievala sa takým tým širokým úprimným úsmevom. ,,Asi nie."
,,Určite? Hovoríš to dosť neisto."
,,Mám krátke nechty."
,,Dobre, beriem to tak, že ideš s nami. Tvoja mamka povedala, že si pôjde skoro ľahnúť a tak som sa s Marcom dohodla, že si spravíme spoločný večer. Bolo by divné keby sa nezúčastníš."

,,Ty ich máš rada."
,,Jasné, že ich mám rada," prevrátila oči stále s úsmevom na perách. ,,Ublížiš len sama sebe, keď sa toto skončí."
,,Neublížim. Po tebe som dosť odolná. Navyše som názoru, že bolesť nás robí silnejšími."
,,Po mne?"
,,Po kamarátstve s tebou."
,,Malo to veľa dôvodov," povedal som a hlas som mal slabý, bez energie.
,,Prvým som bol ja. Druhým bola Pris. Tretím bol," chcel som pokračovať, ale Bailey mi skočila do reči, presne tak, ako som si myslel: ,,Myslela som si, že ti to ona zakázala."

,,Počúvol som ju, len preto, lebo som si myslel, že to bude tak lepšie. No chýbala si mi každý deň. Hlavne Vianoce bez teba boli iné."
Tým som jej nechcel povedať, že chcem ten čas vrátiť alebo, že sa s ňou nechcem rozlúčiť. Len som chcel, aby sme boli v pohode, aby o tom vedela.

,,Nevieš si predstaviť ako si ma vtedy ranil," po úsmeve na jej tvári nebolo ani stopy. Spravila krok ku mne, takže som cítil jej malinovú vôňu. ,,Obávam sa, že viem." Nechodila veľmi do školy a keď áno, tak vyzerala veľmi...zanedbane. Obliekala si obrovské tričká. Jej pokožka bola zelená a vlasy mala stále v cope, aby zakryla to, že si ich už dlhšiu dobu neumývala.

Dlhými mihalnicami na mňa pomaly žmurkala. Nič sa na nej nezmenilo. Stále som v nej videl to trinásťročné dievča s hnedými očami a hustými brunet vlasmi, ktoré sa mi v nemocnici prihovorilo. Stále zostala, taká krásna. Pehy jej vekom vybledli. Líca mala ružové a hornú peru o trošku plnšiu ako dolnú. Jej pery boli vždy tá najkrajšia časť na nej.

Ani som si neuvedomil, kedy som sa začal priblížovať k jej perám. Cítil som teplo jej dýchania. Naklonil som sa ešte bližšie a opatrne sa dotkol perami jej úst. Okamžite som sa chcel odtiahnuť a povedať jej, že neviem, prečo som to spravil. Skôr ako som chcel niečo povedať ma Bailey drsne chytila za zátylok a pritisla si ma k svojím šťavnatým perám. Nečakal som to a už vôbec som nečakal, že budem podvedome spolupracovať.

Dneska dve kapitolkyyyy. Lebo viem, že zajtra toho budem mať viacej a bohužiaľ nevýjde. Tak túto máte aj za zajtra. Ľúbim vás. a ďakujem za všetky komentáre a všetky prečítanie. ✨💗🫶🏻