33.

771 55 9
                                    


Bailey

Bosé nohy sa mi lepili na ľadovú dlážku. Schádzala som pomaly po schodisku. Netušila som, kam zmizol Dante, keď som sa zobudila neležal už vedľa mňa.

Mohla som len hádať, aký Dante bude, ako sa bude správať po tom, čo sme sa spolu šukali. Hneď ako som sa zobudila a moje myšlienky zablúdili k včerajšku v hrudi sa mi rozprúdilo teplo. Bolo to zvláštne. Ešte pred rokom mi by to, že ma pretiahne Dante ani nenapadlo.
V puberte párkrát áno. V sedemnástich som na to často myslela, vedela som, že sa to nikdy nestane, teda myslela som si to. Nemyslela som si, že by som niekedy mohla mať s Danteom sex naozaj.

,,Buongiorno."
,,Buongiorno," zopakovala som neisto. ,,Si taká šikovná. Normálne neverím, že sa učíš po taliansky kvôli môjmu Dantemu," povedala Danteova mama tak, že som mala z jej tónu hlasu pocit, že sa rozplače. ,,Len začínam," usmiala som sa na ňu. V popravde som nevedela ani jedno slovo. ,,Nevideli ste Danteho?"
,,Nie, myslela som, že ešte spí."
Nie. Dante si zvykol vždycky privstať. Do desiatej by určite nespal a jeho mama by to mala vedieť.

,,Nevadí," mávla som rukou. ,,Napadlo mi, že tým, že je dnes môj posledný deň tu, teda náš posledný deň, mohli by sme ísť...niekam. Mám taký zlý pocit, že sa dlho neuvidíme, lebo Dante ma toho veľa a mňa čaká predstavenie."
,,Niečo vymyslím, mojko. Pri najhoršom prídeme my za vami," pousmiala sa a vybrala sa po schodoch hore.

Mala som ich rada. Všetkých. Odjakživa som si dokázala rýchlo ľudí obľúbiť, ale Danteovu rodinu som mala až príliš rada. Cítila som sa s nimi dobre v zmysle, že môžem byť sama sebou a zapadnem.

,,Dobré ráno," povedal Dante. Nevedela som, jak vedel, že som to ja. Bol otočený ku kuchynskej linke a niečo robil. ,,Čo to robíš?" ako som sa to opýtala sa otočil: ,,Pokúšam sa o niečo."
,,Pokúšaš?" podišla som k nemu bližšie a všimla si, že má pred sebou veľký kovový stroj a cesto. ,,Ty varíš?"
,,Eh..ehm. Nebude toho veľa. Len pre nás."
,,Pre nás?" ukazala som na nás dvoch. Zdalo sa mi to alebo bol nervózny? ,,Variš aj iným dievčatám po tom, čo sa s nimi vyspíš?" spýtala som sa podrýpačne.
,,Nie. Si prvá."

,,Fuj, vy ste včera mali sex?" zaškeril sa Marco. Stál v obývacej časti miestnosti. Červené tričko mal neuveriteľne pokrčené a na opálenej tvári sa sa mu objavil provokačný úsmev. ,,Keby len včera," povedala som rozospatému Marcovi. ,,Netvár sa tak, určite si nás počul," povedal Dante. ,,Cítim sa divne teraz. Ale aj tak...mi budete chýbať."
,,Aj ty mi budeš chýbať." Chvíľu som sa na Marca pozerala a on na mňa, ale Marco sa pozrel na Danteho a bleskovo k nemu pribehol: ,,Ty robíš Carbonara?" Jeho hlas bol plný nadšenia. ,,Robím to pre Bailey, tupec."

,,Ty robíš špagety?" nadvihla som obočie. ,,Teoreticky áno. Nemysli si, ja to robiť neviem, len som to chcel skúsiť."
,,Never mu. Môj starší braček vie robiť všetko. Obzvlášť toto."
,,Všimla som si, že vie robiť všetko."
Opierala som sa o linku a Dante vedľa mňa ďalej robil to, čo mal rozrobené. Pozerala som sa naňho ako točí pačkou a stroj tak krája cesto na tenké špagety. Marco sa rozhodol si sadnúť za stôl, vôbec mi nevadila jeho prítomnosť, aj keď som sa s Danteom chcela porozprávať. Lepšie povedané, spýtať sa ho na nejaké veci.

Pozorovala som Danteho a bavilo ma to. Jeho orieškové vlasy pôsobili hebko a voňavo, že ma lákalo do nich zaboriť nos. Tmavé pery mal v jemnom poloúsmeve. Môj vytrvalý pohľad vycítil, nachvíľu sa otočil a naše oči sa stretli. Jeho kútiky úst sa ešte viac nadvihli.  Síce to bol krátky pohľad, ale ja som sa aj po tom zostala topiť v jeho sivých očiach. Líca mi horeli a dýchanie bolo namáhavejšie ako obyčajne.

V ten moment som si uvedomila, že cítim presne to, čo som dúfala, že tu nikdy nebolo, ale bolo. Nikdy sa mi nepáčilo ako ľudia tento stav nazývali. Raz som v ňom už bola, keď som mala dvanásť, po tom prišiel do môjho života Dante a ten mi všetkých potencionálnych kandidátov odháňal. Mala som síce na strednej vzťah, proti Danteovej vôli, ale necítila som silné pocity. Cítila som niečo, ale zamilovanosť to nebola a láska už vôbec nie. Obávala som sa, že práve teraz sa to dialo. Práve teraz som padala do priepasti zamilovanosti a vedela som, že ma tam strčil Dante.

Nachvíľu s hviezdami Where stories live. Discover now