Nachvíľu s hviezdami

32.

Dante

,,Jedno sa musí nechať, je pekná. Určite je krajšia ako Priscilia."
Nebol môj nápad, aby som Bailey po sexe ukazoval dievča, za ktoré som sa mal pôvodne ženiť, ale Bailey ma doslova donútila. Teraz sme ležali a pozerali na mojom počítači facebook Isabelly. ,,Počkaj," vybral som si ruku z pod jej krku, pretože mi za tú pol hodinu, čo na nej ležala stihla dosť strpnúť.

,,Takže by si bola radšej kebyže skončím s Isou ako s Priscíliou?"
,,To som nepovedala," pousmiala sa a ťukla na like. ,,Ale keď sme už pri tom, tak rozhodne áno."
,,Čo to robíš?"
,,Chcem, aby si všimla že si si o pol druhej ráno prezeral jej profil."
,,Si zákerná." Bolo mi to úplne jedno, vlastne všetky dievčatá mi boli jedno. Isabella, Sofia či Klarisa alebo Rachel mi boli v tú chvíľu úplne ukradnuté, pretože vedľa mna ležalo jediné dievča, ktoré som potreboval.

,,A čo Ester."
,,Jaká Ester?" spýtal som sa s poloúsmevom. ,,Ukážeš mi váš chat?"
,,Vážne si myslíš, že teraz spravím všetko, čo povieš lebo sme mali spolu sex?"
,,Možno. Nespravíš?" 
,,V našom chate nájdeš hlavne jej správy a pokusy viesť konverzáciu. Už ma omrzela."
,,Dante," vyslovila prísne, no so smiechom. ,,To je veľmi...sukničkárske."
,,Rád sa hrám so ženskými srdciami. Do určitej miery." Blbosť, teda bol som taký, ale teraz som občas myslel aj na pocity iných. Občas. ,,Aj s tvojim sa rád pohrám."
Pohľadom si prebehla po tvári: ,,Chod spať." Môj pokus o flirt nevyšiel. Zatvoril som svoj notebook a tým ho vlastne aj vypol.

,,Nemyslím si, že som sukničkár."
,,Ty? Dante a sukničkár?"
,,Myslím to vážne. Na strednej som mal jeden stály vzťah a teraz mám len dve kamarátstva s výhodami."
,,Presviedčaš samého seba?" narovnala sa. Zhlboka sa nadýchla a spustila: ,,Áno, Priscila bola dlhodobá, ale počas vášho vzťahu si sa vylízal vraj s dvanástimi dievčatmi v škole, mimo školy to ani vedieť nechcem."
,,Deväť."
,,Čo?"
,,Bolo ich deväť a mimo školy mi to nemal kto počítať."
,,A čo tie vzťahy predtým, ktoré trvali doslova týždeň? Taká Evelyn?"
,,Evelyn bola agresívna a rozišli sme sa, pretože povedala, že s tvojou hlavou rozbije zrkadlo na záchodoch."
,,To si pamätám. No nič to nemenil na fakte, že  si sukničkár, dokonca aj tu, kde máš hrať môjho frajera si šiel baliť ženu. S dieťaťom!"
,,Bola milá a pekná," bolo jediné, čo som sa zmohol povedať na svoju obranu. Za tou ženou som šiel, pretože som bol v nálade a chcel som vedieť či bude Bailey vyvádzať. Znelo to divne, keďže pri ostatných som túto vlastnosť považoval za toxickú, ale pri Bailey to bolo iné. Zbožňoval som jej žiarlivosť.

,,Ja sa snažím."
,,O čo sa snažíš?"
,,Snažím sa byť feministický. A nebrať ženy ako objekt, ale niečo čo má city. Takže som úprimný a ubezpečujem sa, že aj druhá strana, to cíti rovnako a nebude odo mňa nič očakávať."
,,So mnou si si nič neujasňoval," poznamenala. ,,Potrebujeme si niečo ujasňovať?"
,,Asi nie," mykla plecami.

,,Čo väčšinou robíš s takou Klarisou po tom, čo ju...?"
,,Odídem."
,,Dante!"
,,Alebo ona odíde. Väčšinou príde ku mne, lebo môj dom je krajší ako jej."
Pokrčila nos. ,,Ona je s tým v pohode."
,,Mal by si s tým prestať a nájsť si niekoho iného." Prečo?
,,Akože teba?" vyšlo to z mojich úst príliš rýchlo. Našťastie moju poznámku odignorovala: ,,Osem z desiatich žien sa pri kamarátstve s výhodami zamiluje."
,,Budem na to myslieť."
,,Už sa nechcem rozprávať o tvojom sexuálnom živote a o ženách."
,,Dobrý nápad poďme rozoberať ten tvoj." Bailey sa zasmiala a po pár sekundách zvážnela: ,,Nie."

Natiahol som sa a zhasol nočnú lampu. ,,Prečo si zhasol?"
,,Rozprávať sa môžeme aj po tme."
Nechcel som ísť spať, len sa mi Baileyin hlas počúval lepšie akoby som sa naň mohol viac sústrediť. ,,Takže," cítil som ako potiahla z periny, ktorou som bol zakrytý aj ja. ,,Máš dom."
,,Áno."
,,Ako je možné že máš dom a ešte stojí?"
,,Mám Beu."
,,Ďalšia kráska, ktorá ti rada robí spoločnosť v posteli?"
,,Kiežby. Bea je vdova, bývame spolu."
,,Čím ďalej je to zaujímavejšie."
,,Trochu som jej muža poznal. Pred rokom začala jeho firma, ktorá predávala databázy krachovať. Bolo toho asi naňho veľa a dostal infarkt."

Vedel som, že ma pozorne počúva, že ma počúva presne tak ako to dokázala len Bailey. Premýšľa nad tým a myšlienky jej utekajú všetkými cestičkmi súvisiacimi s vecou, o ktorej hovorím. Keď som sa s ňou rozprával a mal som možnosť jej vidieť do tváre bolo fascinujúce ako dokázala prežívať každú jednu vetu. Bailey nikdy nepočúvala, ale načúvala.
,,Nemali žiadne deti a ja som Bei, ktorej hrozila exekúcia, povedal, že nech sa nasťahuje ku mne a stačí, že sa mi bude starať o domácnosť a ja jej zo všetkým pomôžem. Takže spolu bývame už rok."
,,Varí ti?"
,,Nie. Je katastrofálna kuchárka."
,,Koľkokrát ťa načapala, keď...?"
,,To rozoberať nebudeme." Bailey sa zasmiala: ,,Myslela som si."

,,Dante?"
,,Áno?"
,,Povedz tri veci, ktoré najviac v túto chvíľu potrebuješ." Nepáčilo sa mi, že slovo, ktoré zvyklo byť miluješ zmenila na potrebuješ. Túto otázku sme si kládli každý rok na Vianoce. Každý rok sa tie tri veci menili.
,,Potrebujem?"
,,Chcela som vedieť, či ma opraviš."
,,Penfolds Grange Hermitage."
,,Teraz tie veci vysvetli."
,,To bola prvá vec. Je to najlepšie víno, aké kedy mohlo byť."
,,Nepijem vína, ale pamätám si, že naposledy si povedal všeobecne vína. Začínaš to viac konkretizovať."
,,Druhá zeleninu."
,,To si nepovedal."
,,Mám rád zeleninu." Nachvíľu nastalo ticho. ,,Dobre tak matcha a posledná vec vôňa čerešní."
Chvíľu som počkal a myslel si, že aj bez opýtania mi povie, čo ona miluje, no mlčala ,,Ideš." ,,Divadlo, mikiny, škoricové koláče."
,,Ak poviem mame, že miluješ škoricové koláče bude nadšená. Nevie síce veľmi variť ani piecť, ale z lístkového cesta nám môže spraviť na cestu naozaj úžasne osie hniezda. Nie je neuveriteľné, že už len jeden deň? Teším sa domov, ale aj tu je môj domov, svojim spôsobom. Niekedy som rád, že si nie sme blízki až príliš, kebyže tu vyrastám, viem, že by sme mali medzi sebou až prehnane silné putá a to...to by nebolo dobré."

Rukou som si prešiel po tvári a zapozeral sa na strop. ,,Bailey," vyslovil som jej meno do ticha.
,,Keď sme sa znovu videli, tuším, čo si si mohla mysieť. No vieš načo som myslel ja? Mal som v hlave scenár, že kde by sme boli, ak by som vtedy sa rozišiel s Priscíliou a ak by som sa viac snažil. Keď teraz tak nad tým premýšľam asi by sa nič také nestalo, naše kamarátstvo alebo, čo to vlastne bolo by sa skončilo tak či tak." Povzdychol som si a pozrel sa na Bailey, ktorá ležala na svojej ruka a pomaly dýchala. Nepočúvala ma, pretože už spala. Problém bol, že som netušil odkedy.

Dnes o dosť dlhšia kapitola, ale naozaj sa teším. Treba aj takéto. ❤️✨💌 Ľubim vás a ďakujem za podporu ktorú mi dávate.