Nachvíľu s hviezdami

24.

Dante

,,Alkohol asi nechceš."
,,Daj pokoj," prevrátila očami. Už dávnejšie sme si objednali a stále nám naše jedlo neprišlo.

Na mobile mi píplo upozornenie. Všimol som si ako sa Beiley nenápadne naklonila k
môjmu mobilu. ,,Neboj sa Ester to nie je," vzal som svoj mobil a pozrel sa na správu od Klarisy.
Klarisa: Dnes mi prišiel balíček.
Ja: Ukažeš mi čo v ňom bolo?
Klarisa: To ti ukážem až
keď sa mi vrátiš z tej služobky.
Ja: Neviem sa dočkať.

,,Možno Ester nie, ale keď sa tak na teba pozerám, tak pochybujem, že je to z práce."
,,Čo?" vypol som mobil. ,,Hej, z práce."
,,Čo som ti spravila?"
,,Nič si mi nespravila," pokrútil som hlavou. ,,Správaš sa čudne. S kým si si písal?" znovu sa naklonila. ,,Bailey, pozri my spolu naozaj nechodíme."
,,Ja viem," vyštekla na mňa. ,,Mala by si svoju žiarlivosť krotiť. Vadí mi." 
,,M-moju žiarlivosť?"
,,Áno, už som ti to raz povedal. A nehovor mi, že nežiarliš."
,,Fajn. Nebudem sa starať. Kľudne bež za zadanou Ester aj za nezodpovednou matkou z baru. Ja som sa správala, ako som sa správala, len preto, lebo som si myslela, že si už starý na takéto veci."
,,Starý?"
,,Myslela som, že si už dospel a nebudeš robiť kraviny a behať za každou sukňou."
,,Ďakujem ti za tvoju starostlivosť o mňa, ale nepotrebujem ju. Čo sa týka mojich vzťahov sa o seba postarať viem."
,,Asi nevieš. Kedže som s tebou teraz tu a tvárime sa, že spolu chodíme." Zaťal som zuby. Štvalo ma akým tónom to hovorila. Nechcel som, aby sa do mňa starala. Nechcel som, aby jej záležalo na tom s kým trávim čas a ako ho trávim...Aj keď bez jej obáv a žiarlivosti by to asi nebola Bailey.

,,Kebyže zavolám Klarisu bolo by to jednoduchšie," precedil som cez zuby. Okamžite som tú vetu oľutoval, pretože Bailey nemala tušenia, kto Klarisa je a mne sa to vysvetľovať nechcelo. ,,Kla- čo?" zamračila sa.
,,Dievča, ktoré mi zahojilo rany po Priscílií."
Bailey sa oprela o opierku gauča a preložila si ruky. Jej telo aj tvár sa uvoľnilo: ,,Klameš, žiadne rany po Priscílií nemáš," povedala pokojne.
,,Lebo si ju nemiloval."

,,Zopakujem to ešte raz. Nechcem, aby si sa mi plietla do milostného života. To s kým spím, flirtujem alebo chodím ťa trápiť nemusí."
,,Dobre," povedala jednoducho akoby to bolo samozrejmé. ,,Dobre?" zopakoval som po nej.
,,Hej, dobre. Už len štyri dni to tu s tebou pretrpím."
,,Tri," opravil som ju.
,,No to, že sa ti do toho starať nebudem, nič nemení na tom, že si bezcitný."
,,Ďakujem," pousmial som sa.

Bezcitný som nebol. Len som často
mal pocit, že som sa zasekol v puberte a nerozumiem svojim pocitom. Priscília nebola zlá. Bailey ju tak vnímala, ale keď bola so mnou sama, rozumeli sme si. Mala príjemný smiech, krásne zuby a pekne tvarované pery. Rovnako aj Klarisa bola múdra a cieľavedomá. Určite bolo na nej veľa veci, prečo by som sa do nej mal zamilovať. Obával som sa však, že toho nie som schopný.

S Klarisou sme sa dohodli, že to, čo je medzi nami riešiť nebudeme. Obidvaja sa chceme sústrediť na prácu a časom uvidíme. Pravdou však bolo, že mne nešlo o prácu, len som nebol schopný cítiť silné pocity, pretože som sa ich bál.

Čašník akurát k nám niesol naše jedlo. Položil nám ich na stôl a odišiel. ,,Mama chce, aby sme šli k Isabelle."
,,K tvojej snúbenke?"
,,Nie je to moja..." zastonal som. ,,Áno k nej."
,,Dobre a čo ja s tým?"
,,Chcem vedieť tvoja názor."
,,Robím tu to, čo mi povieš."
,,Bailey, chcem vedieť, čo si o tom myslíš."
,,Ja mám právo si myslieť?"
,,Máš krámy alebo čo ti je?"
,,Prosím?" nevedome buchla rukou o stôl. ,,Ty sa tu správaš akoby si mal krámy!"

,,Ja? Snažím sa byť na teba dobrý." Aj keď by bolo jednoduchšie si od teba držať odstup.
,,Dobrý?"
,,Áno, jediné čo nechcem je aby si sa mi starala do môjho života. Ja sa ti do tvojho nestarám." V tom som sa zasekol a uvedomil si, že netuším, aký život Bailey teraz žije.

Jediné, čo som o nej vedel je, že chodí na konzervatórium a ma kamarátku, ktorej smrdelo z úst. ,,Nechodíš už s Kamilom, však nie?"
,,Vážne?" Asi bolo trochu nevhodné sa to pýtať, po tom, čo som ju zjebal, aby sa nestarala do mňa. No potreboval som to vedieť. ,,Nič ťa do toho nie je."
,,Je pod tvoju úroveň."
,,Kamil bol stále lepší ako Priscília. Narozdiel od teba a nej, sme zostali kamaráti."
,,Mhm."

S Kamilom sme sa raz pobili. Bolo to na telesnej, keď sme hrali basketbal a on bol príliš nahecovaný. Bailey asi o tom ani nevedela, no jej bývalý frajer s ktorým ani neviem ako sa začala chodiť bol súťaživý až prehnane. Zdá sa mi, že sa o ňom hovorilo, že je gej až kým nezačal chodiť s mojou Bailey. Čo, bolo divné. Tí dvaja sa nikdy spolu predtým nebavili. On bol teplý športovec a ona...Bailey bola osamelá introvertka.

,,Kamaráta ako je on by som nechcel."
,,A kamaráta ako si ty by si chcel?"