Nachvíľu s hviezdami

13.

Bailey

V mojej hlave bol zmätok. Taký ako už dlho nie. Moje myšlienky lietali jedna cez druhú a ja som ich nedokázala zastaviť. Cítila, že moja pleť nabrala nezdravý otieň. Všimla som si, že Marco je naklonený k svojmu otcovi a asi mu vysvetľuje, dôvod prečo som zbledla, zozelenela alebo očervenela, jedno z toho určite.

,,Ne-nevedela som, že mal Dante snúbenicu," začala som prvou vecou, ktorá ma šokovala. ,,Boli zasnúbení už od jedenástich," povedala Andrea akoby to bolo normálne. ,,Vážne?" spýtala som sa piskľavo. ,,Bolo to tak trochu dohodnuté rodičmi."
,,Čože?" nadvihla som obočie a neveriacky pozrela na Dantovu mamu, ktorá len pomaly povedala:  ,,Bolo to dávno a ty vieš ako to bolo," ukázala na Danteho prstom. ,,Ale všetko sa to ruší, lebo Dante si našiel teba," povedala veselo Andrea. ,,Nie, mama neviem ako to bolo. Proste som vyrastal s tým, že si vezmem nejakú vidiecku chuderu. Nikto sa ma nepýtal či to chcem alebo nechcem. Žiadni rodičia to nerobia. Robili to možno v stredoveku!"
,,Dante, prestaň vystrájať. Už sme o tom hovorili. Vidím, že máš Bailey a vidím, že ste obaja šťastní, takže tá dohoda padá."

Hypnotizovala som pohár s džúsom a dúfala, že ho premením na nejaký alkohol. Nehovorila som nič, pretože som nechcela povedať niečo zlé. Chuť jesť ma úplne prešla. Bolo mi jasné, že Dante nás zaplietol do väčšieho klamstva ako som si myslela. Hnevala som sa naňho, pretože mi klamal, lebo vedel, že ak mi povie, že mu mám hrať frajerku, snúbenicu alebo čo to vlastne som, tak by som jednoznačne nesúhlasila.

,,Späť k mojej otázke, tak kedy plánujete svadbu?" povedala Danteova mama. Neuvedomila som si, že otázka je mierená na mňa až dokým nenastali ticho a všetci sa nepozerali na mňa.
,,Ešte nevieme," odpovedal napokon
Dante. ,,Keďže si ma nepožiadal ešte o ruku," povedala som a ironicky sa na Danteho usmiala. Ten mi pohľad vrátil a usmial sa: ,,Aj to príde," povedal, ,,a potom nám možeš pomôcť zariadiť svadbu," pozrel sa na svoju mamu.

Po chvíli ich rozhor zanikol. Hneď ako som si všimla, že nám nikto už nevenuje stopercentnú pozornosť, nohou som kopla do Danteovho lýtka. Jeho oči sa uvoľnene pozreli
do mojich. Sršal z nich flegmatizmus. Zazrela som naňho, aby si bol vedomý, že hneď ako sa ocitneme sami, budeme sa mať o čom porozprávať.

Dante si natieral druhú hrianku jahodovým džemom a ja som do seba pučila palacinku. Mala som pocit, že tieto raňajky trvajú nekonečne dlho a nepáčilo sa mi to.

,,Tak Bailey, nepoviete nám o sebe viac?" začala po chvíli Danteova mladšia sestra. Veľké tmavé vlny mala zopnuté v cope a na jej bledú pokožku dopadali slnečné lúče. ,,Viac?" zopakovala som.
,,Ako ste sa napríklad spoznali?" Zase som cítila ako sú všetky oči na mne. Stálo ma veľa námahy, aby som potlačila svoj hnev. ,,Vlastne sme sa spoznali v nemocnici," povedala som
pomaly. ,,Šla som za mamou a Dante spadol na sklo. Boli Vianoce a ja som
myslela, že Dante ich nemá s
kým tráviť, tak som ho vzala k nám,"
povedala som a snažila si spomenúť na ten deň. ,,Prečo si ich netrávil s tetou?" spýtala sa hystericky Danteova mama. ,,Nechcem sa o tom rozprávať."

Po raňajkách som s Marcom a Danteom vykladala umývačku a nakladala do nej riad z raňajok. Tak trochu som sa nanútila Danteovej mame, aby som si prišla aspoň trochu užitočná. Dante v jedálni leštil skleničky a ukladal ich. Nechcelo sa mi veriť, že ho vidím niečo robiť, pretože Dante patril k tým lenivým, nemožným, premudrelým idiotom. S Marcom sme zostali sami v kuchyni, ale aj tak sme mali výhľad na Danteho. Marco podišiel ku mne bližšie a zašepkal: ,,Je divný."
,,Prečo?" tvárila som sa hlúpo. Marco vzal ďalší tanier a vložil ho do priehradky. ,,Za posledné dva mesiace sa zmenil. Nie je taký zbrklý a mám pocit, že sa so mnou nechce o ničom rozprávať."
,,Ľudia ako Dante sa nikdy nemenia. Je to určite len obdobie."
,,Je na teba dobrý?" Tá otázka ma zaskočila, ale to akým hlasom ju Marco vyslovil, hlasom akoby sa bál, že mi jeho brat možno ubližuje.
,,Je, veľmi sa snaží."
,,Aj v posteli?" Zasmiala som sa: ,,Tam sa snažiť nemusí."
,,Chápem,"

Všetok riad sme naložili. Dante priešiel akurát, keď Marco zapol umývačku. ,,Poď ideme sa porozprávať," schmatla som Danteho za predlaktie a vliekla ho niekam, kde nebude Marco.
,,Neboj sa, neutečiem ti," povedal. Pustila som ho tak rýchlo akoby som sa popálila.

,,Čo to kurva bolo?" vyletela som na Danteho hneď ako zavrela dvere od pracovne. ,,Hovor tichšie," zdvihol prst k perám. ,,Nerozkazuj mi!"
,,Nerozkazujem ti."
,,Tak...počúvam," sadla som si na malú pohovku. Dante zostal stáť, pošúchal si čelo a povedal: ,,Moji rodičia sú dosť staromódni, keby nebolo otca mama by to neurobila, ale otec ju presvedčil. Som ich prvorodenný syn. Doteraz nerozumiem, prečo..." vydýchol všetok vzduch zo svojich pľúc a pokračoval: ,,Dohodol sa s Isabelliným otcom, aby sme sa vzali, ak budeme obidvaja v mojich dvadsiatichpiatich slobodní. Ja sa určite ženiť nechcem, takže som potreboval niečo vymyslieť. Otec by na tom trval. Aby som sa vyhýbal stretnutiam s Isabellou, povedal som, že mám teba," jeho hlas sa postupne stišoval. ,,Nevládzem sa s ním hádať. Mám toho veľa v práci a je to dočasné riešenie."
,,Hahaha," divne som sa zasmiala. ,,Takže sa mám za teba vydať?" nadvihla som obočie. Dante, ktorého som poznala kedysi by sa ma určite spýtal: Chcela by si? Bezohľadu na vážnosť situácie, ale tento Dante bol príliš dospelý. Nie že by to bolo zlé, asi by som ho zaškrtila, kebyže sa ma to spýta.

,,Nie!" skríkol. ,,To nepotrebujem. Stačí, ak budeš sa zvyšných šesť dní tváriť, tak ako doteraz."
,,Mám ti hrať frajerku?!" zvrieskla som, ale Dante mi hneď priložil svoju dlaň na ústa. Chytila som ho za ruku a čo najrýchlejšie si ju dala preč z úst. ,,Tebe úplne preskočilo."
,,Bailey."
,,Nie, nemožem ti hrať frajerku už toto bolo cez. Nie to..." vstala som z gauča. Hnev mi naďalej vrel v žilách. ,,Ty si vedel, že by som s tebou nešla! Preto si bol taký divný."
,,Správal som sa normálne."
,,Nie. Máš smolu. Nebudem to robiť!"

Guys ja som úplne zabudla že som tuto kapitolu nevydala. Mala vyjsť už okolo 12, ale nevadí. ❤️🫶🏻 Ľubim vás