45.

742 41 6
                                    

Bailey

Projektor bol vypnutý. Vonku už svitalo a ja som bola prikrytá perinou až po nos. Včerajšok mi pripadal ako sen, ale keď som sa posadila a všimla si na stole nové slúchadlá došlo mi, že nebol. Nevedela som si, kedy som zaspala. Pamätala som si, len pár Danteových narážok na show, ktorú sme pozerali. No vedela som, že sa mu to páči, Danteovi sa páčilo skoro všetko. Bol typ človeka, ktorý miloval reality show, horrory, romantické aj akčné filmy. V skratke všetko. Ja som najradšej mala filmy aj knihy podľa skutočnej udalosti. Na javisku som však najradšej ztvárňovala fantasy záporakov, bohužiaľ nikto mi tieto roly nechcel dávať, vraj preto, lebo sa na to nehodím.

Vzala som perinu z gauča a poskladala ju do šuplíka v spálni. Nič sa mi nechcelo. Pravdepodobne kvôli splnu, ktorý bol včera. Vždy po splne som bola hrozne vyčerpaná. Obliekla som si tielko a dlhú sukňu. Dnes to vyzeralo vonku na minimálne dvadsaťosem stupňov. Zase. Mala som rada teplo, ale len do určitej miery. Schmatla som kľúče a vyšla vonku za Runeom, s ktorým som mala stráviť celý deň.

Dante

,,Ja to nedramatizujem! Hodila si ho doriti o zem!"
,,Mohla som ho hodiť aj po tebe."
,,Veľmi by si ľutovala, kebyže to spravíš." Našťastie sa mi počítač nerozbil, ale ak by áno, zabil by som ju. Dúfal som, že keď ho zapnem bude fungovať. Áno, všetky dôležité dáta a dokumenty som mal zálohované na iCloude, ale už len z princípu by ma to nasralo.

,,Dobre si vedel, že nikoho nemám." Ako to súvisí s našim vzťahom? ,,Bol si moja jediná rodina," povedala Klarisa. ,,To na mňa neskúšaj." Ukončili sme náš sexuálny život už dávnejšie. Len zrovna dnes sa rozhodla, že si ľahne do mojej postele v čiernom spodnom prádle a bude sa pokúšať ma zviesť. Nebrala vážne moje nie. V istú chvíľu som sa začal báť, že ma znásilní.

Potreboval som už, aby odišla. Chcel som, aby sa naše cesty s Klarisou rozišli v miery, tak ako s Rachel ,,Ty si tu tá dramatická."
,,Ty si chytil záchvat, že mi tá tvoja haraburda spadla." Jebla ju o zem.

Chytil som sa za koreň nosa. Už hodinu sme tu stáli a naťahovali sa. ,,Dobre. Možeš už odísť?"
Nevedel som či jej tie slzy v očiach mám naozaj veriť. Možno tú scénu spravila kvôli tomu, že sa bála zmien alebo možno ma naozaj mala rada. Nemal som nikdy dobrú intuíciu a klamstvá sa mi ťažko odhaľovali.
,,Láska iba bolí, Dante."
,,Niečo na tom bude." Pozrela sa na pohár na mojom nočnom stolíku. ,,Na to ako sa prezentuješ na instagrame, priveľa chlasceš."

Odišla. Myslím, že zvuk tresknutia dverí nebol nikdy pre mňa tak oslobodzujúci ako teraz. Bál som sa, že už nikdy neodíde.
,,Je všetko v poriadku, Dante?" pomaly otvorila dvere Bea. Vlasy mala zapnuté v štipci a na sebe pasikaté tričko. ,,Áno, úplne."
,,Chceš sa porozprávať? Chcela som umyť okná, ale môžem ich umyť aj zajtra."
,,Bei, okná umývať nemusíte. Umývali ste ich pred mesiacom."
,,Môžem ti spraviť kávu."
,,Budem rád," usmial som sa. Moja domáca mi úsmev vrátila a pristúpila ku mne bližšie. Objala ma. Ona spolu s Dexterom a ešte Kaylou boli moji jediní priatelia, akých som mal.

Vyšiel som spolu s Beou zo spálne a sadol som si do kuchyne. Bea pre mňa pracovala už rok. Nevymenil by som ju za nikoho na svete. Síce variť nevedela, až na vyprážané jedlá, ktoré som ja nejedol. Jej úlohou bolo len upratovať, nakupovať a občas mi robiť spoločnosť.

,,Aké máš plány na nabudúci týždeň?" opýtala sa a zapla kávovar.
,,Na deviatu mám sedenie u terapeutky. O trištvrte na desať meeting z Decozu, ktorý vyzerá na naozaj dlho. O jednej sa mám stretnúť s Kaylou. O pol tretej mám hovor s Viktorom a potom už len emaily, ktoré mi budú trvať tak dve hodiny."
,,To bol iba pondelok?"
,,Áno. Mám teraz toho menej ako obvikle. Všetko ide v oboch firmách hladko. Žiadne problémy," pyšne som sa usmial.

,,Si si istý, že ak si takto zaneprázdnený, vedel by si si nájsť čas aj na to dievča?" položila šálku kávy predo mňa. ,,Áno, dneska večer pôjdem za ňou."
,,Neohlásene."
,,Ja sa ohlasovať nemusím. Objednám nám večeru a viem, že ma neodmietne." Bea si prisadla ku mne a nasypala si do kávy cukor.

,,Spomínal som vám už tú ponuku, ktorú mi ponúkla tá developerská firma? Dneska som im poslal email. Budem jeden zo štyroch zakladateľov."
,,Bolo to dobré rozhodnutie?"
,,Zvýšim vám plat, takže určite áno."
,,Chlapče, ja viac peňazí v žiadnom prípade nepotrebujem," srdečne sa zasmiala. ,,Mal by si aj ty spomaliť. Môj manžel tiež lietal bez krídel. Dopadol ako dopadol." Nedovolil by som si jej to povedať do očí, ale ja som nebol jej manžel. Nebol som tak blbý a nepriviedol by som iba svojou hlúposťou svoje firmy k osobnému bankrotu.

,,Hovoril si, že by si do tridsiatky chcel rodinu."
,,To áno, ale tá, s ktorou tú rodinu chcem mať má iné predstavy, aké mám ja." Odpila si z kávy: ,,Aké?"
,,Nechce sa vydávať a neviem ako je to teraz, ale v puberte chcela len jedno dieťa, ktoré by vychovávala sama. Ja chcem mať malú svadbu doma, v Taliansku. Chcem veľkú rodinu. Neviem koľko člennú, ale veľkú."
,,Nechcel si sa ženiť."
,,Nie, nechcel som sa ženiť s Isou. S Bailey svojim spôsobom sme už svoji."
,,Aj tak by som na teba nepovedala, že túžiš po rodine. Vyzeráš, že sa sústredíš hlavne na kariéru."
,,Sústredím sa na kariéru. Nemám žiadne dlhy a peňazí mám toľko, že uživím aj svoje pravnúčatá z tých peňazí."
,,No, som šťastná, že sa ti darí," preplietla si prsty. ,,Peniaze zvyknú ľudí meniť k horšiemu, ale u teba mám istotu, že teba nezmení Dante nič."

Nachvíľu s hviezdami Where stories live. Discover now