Nachvíľu s hviezdami

40.

Bailey

Postupom času som si začala uvedomovať, že čas mi dáva aspoň menší pocit úľavy od mojej bolesti. Každým dňom som zabúdala, čo presne som Danteovi Marinovi v telefonáte povedala. Už odjakživa bola moja pamäť zradná a nikdy predtým som nebola za to radšej ako teraz.

,,Už od začiatku to nedávalo zmysel!" vykríkol Rune.
,,Mňa to nudí neprepneme niečo iné?" opýtala som sa Margaret, pretože tá vyberala film, konkrétne Vraždu na jachte. ,,Dokonca zostáva tridsať minút to vydržíte."
,,Ja už chcem ísť na tú zmrzlinu," zastonal Rune. Aj ja som už chcela ísť von. Slnko svietilo na oblohe bolo len pár mrakov a my sme pozerali film, ktorý nikoho nebavil.

Rune a Margaret sa videli prvýkrát, ale z ich stretnutia som mala dobrý pocit. Aj keď to úplne nebolo plánované, keďže bol deň kedy sme s Margaret piekli, ale bola som dohodnutá aj s Runom a nechcela som rušiť stretnutie ani s jedným.

O pol hodinu sme už kráčali cestou do reštaurácie, pretože Margaret odmietala jesť zmrzlinu pred normálnou večerou. Ja som sa jej to nesnažila vyhovoriť, keďže som tiež bola poriadne hladná. Kráčali sme všetci traja po úzkom chodníku a celý ho zaplňovali. Vonku slnko svietilo a začínal sa jún, no nebolo tak teplo ako by som chcela, aby bolo. Margaret v mentolovozelených šatách musela byť riadna zima. Ramienka šiat mala naozaj tenké a šaty jej odhaľovali asi polovicu chrbáta. Neobliekala si žiaden sveter, a tak mala bledé ramená odhalené. Mala som jej požičať nejaký sveter. Ja som si obliekla čierny kardigán a bola mi v ňom zima.

Moje myšlienky prerušil dotyk. Najprv sa nám prsty o seba len obtierali, ale po chvíli mi chytil ruku do tej svojej. Pozrela som sa naňho, ale Rune sa neotočil a neobetoval mi pohľad. Naše ruky sa rozviazali jedna od druhej až keď sme si sadli na terasu.

,,Mám chuť na niečo nezdravé."
,,Mala si niekedy chuť na niečo zdravé?" opýtala sa ma Margaret. ,,Nie," povedala som a skryla sa za jedálny lístok, ktorý nám ešte predtým ako sme si stihli sadnúť doniesla mladá čašníčka. Behala som očami po lístku a keď si všimla, že majú syrové rizoto, spokojne ho zatvorila. Rune a Margaret ešte vybrané nemali, tak som sa zapozerala na chodník a z neznámeho dôvodu začala pozorovať topánky ľudí.

Jedna žena mala ružové sandále a dieťa, ktoré s ňou kračalo crocsky. Keď som bola malá milovala som crocsky, ale mama mi ich ich nikde iné ako len na kúpalisko nedovolila nosiť. Ďalší človek mal obuté bežovo-biele tenisky. Pravdepodobne to boli adidasi alebo nejaká napodobnenina. Žena vedľa mala obuté čierne špicaté lodičky. Nohy mala opálené a postupne ako som mal vyššie. Som si všímala jej oblé boky a dlhé rovné vlasy. Aj napriek tomu, aká vysoká bola, muž vedľa nej bol vyšší. Mal oblečené sivé tričko. Tmavosivé, presne taký odtieň, ktorý ladil s jeho očami. Celá som očervenela. V mojej hlave sa zapol alarm. Rýchlo som odvrátila zrak a chytila jedálny lístok.

,,Stalo sa niečo?" spýtal sa ma Rune. Neodpovedala som, len veľmi zaujato pozerala na papier. ,,Doriti!" pochopila Margaret. ,,Buď ticho!" ohriakla som ju. Cítila som ako prechádza okolo nášho stola. Cítila som jeho vôňu a jeho teplo. Aká náhoda musela byť, keď v meste je milión reštaurácií a zrovna my dvaja navštívime v rovnyký deň, v rovnaký čas tú istú?

,,Veľmi vám teraz nerozumiem."
,,Môžeme vypadnúť?" opýtala som sa. ,,Nie, nemôžeme," odpovedala mi Margaret. ,,Pretože nie sme trápne a nebojíme sa," dopovedala. ,,Ide o tú blondínu?" opýtal sa Rune. ,,Nie! Tú  kravu nepoznám," povedala som rozhorčene. A vtedy si ma Dante všimol. Musel o mojej prítomnosti vedieť aj skôr, ale tváril sa, že ma nevidí. Teraz sa však pozeral priamo na mňa.