Nachvíľu s hviezdami

36.

Dante

,,Preboha!" vykríkol som a snažil sa upokojiť svoje dýchanie. Celú cestu som bol až príliš zahľadený do svojho mobilu, až tak, že som si nevšimol, že poprimne kráčala.

,,Bailey," vydýchol som si. V ušiach som mal sluchadká, takže som nepočul ani jej kroky. Vybral som jedno sluchádko. ,,To hovoríš namiesto pozdravu každému?"
,,Ani ty si sa nepozdravila."
,,Potrebujem s tebou hovoriť," povedala rázne.
,,Si tehotná?" napadlo mi ako prvé. ,,Čo? Nie! Nie. Nie som."
,,Tak prečo si mi nezavolala?"
,,Nechcela som a toto je dôležité." 

,,Nemám čas." Bola to pravda. Nemal som vôbec čas, na to sa s Bailey rozprávať na ulici a úprimne som ani nechcel. Nie dnes a nie v túto chvíľu.
,,Tak budem s tebou dokým si ho nenájdeš," povedala a z jej hlasu som cítil podráždenie.
,,Pädesiat sekúnd," zastál som.

,,Nevedela som, že máš až tri firmy," začala. ,,Vážne? Toto chceš preberať?"
,,Nie," stíchla a pár sekúnd nič nepovedala ani nevyzerala, že niečo z nej v najbližšiu dobu výjde. ,,Tridsať," pripomenul som jej.

,,Prečo ma od seba odháňaš?"
,,Nemôžeš byť v mojom živote."
,,Čo znamená Leyntess?" spýtala sa od veci. ,,Nič to neznamená. Sú to len písmenká."
,,Keď sme boli malí sľúbil si, že ak budeš mať nejaký business, meno firmy bude slovo poskladané z môjho a tvojho mena." Nemal som k tomu čo povedať. Nepamätal som si, že som niečo také sľúbil. ,,Bai-Ley Da-Nte." Vedel som, že je Bailey bystrá, ale nikdy ma to neprestalo prekvapovať. ,,Nebolo to naschvál." Neklamal som. Premýšľal som nad názvom, sedel v kaviarni a vypisoval všetko, čo mi napadlo, keď mi už z toho začínalo hrabať, moje myšlienky zablúdili k menu Bailey. Nasledujúce nadpisy, ktoré som vymyslel sa mi páčili omnoho viac. A to, že obsahovali jej meno s tým nesúviselo.

,,Ďakujem." Za čo?
,,To je všetko, čo si chcela?"
,,Veľa som premýšľala."
,,Ide ti čas."
,,Chcela by som ťa mať vo svojom živote a ak by si aj ty chcel mňa, dala by som ti každý kúsok seba." To nepovedala. Zdalo sa mi, že mi hrdlo opúchlo a nohy mi stŕpli. Prehltol som hrču, ktorá sa mi vytvorila v hrdle.

,,Bailey," vydýchol som jej meno a pomaly pokrútil hlavou. Potreboval som sa z toho spamätať. Nadýchol som sa a pozrel sa na pár sekúnd inde, len nie na ňu. ,,Ja to myslím vážne," povedala rázne.
,,Ako si to predstavuješ? A opovažiš sa mi povedať, že si sa do mňa zamilovala, lebo taká zúfalá nie si."
,,Zúfalá?" zamračila sa nechápavo. Vedel som, že Bailey to brala dočasne, že ak jej dnes poviem áno, tak zajtra to bude z jej strany nie.
,,Po jednom sexe sa zamilovať nedá."

Chvíľu som mal pocit, že sa každú chvíľu rozplače. No ona sa pozrela dole na topánky, a keď znovu dvíhal hlavu hore po jej lesklých očiach nebol ani náznak. ,,Vytačaš ma." 
,,Vytačam ťa, pretože ti hovorím pravdu?"
,,Vytačaš ma, pretože sa správaš ako idiot!" rozhodila rukami. Poobzeral som sa po ulici, pretože som mal pocit, že na nás všetci pozerajú a naozaj som nechcel byť v takejto situácii stredobodom pozornosti. ,,Oh Bailey potrebujem od teba niečo a ak to nespravíš, tak ťa vyhodím zo školy," napodobnil hrubým hlasom pravdepodobne ten môj. ,,Daj mi pokoj. Zašukajme si. Vlastne nie. Alebo áno. Hm alebo vieš čo? Predsa len mi daj ten pokoj."
,,Skončila si?"
,,Nie! Si jeden nerozhodný sukničkársky..." slová sa z nej hrnuli a ja som mal pocit, že si to trénovala, predtým ako za mnou prišla, pretože Bailey väčšinou potláčala veci, ktoré chcela ľudom povedať.

,,Ty si zase sebecká," skočil som jej do reči. ,,Absolutne ťa netrápilo ako som sa ja cítil."
,,O čom to hovoríš?"
V tú chvíľu som si uvedomil, že sme stále na ulici. ,,Nebudem to s tebou riešiť tu," vystrel som sa. ,,Meníš tému."
,,Nemením myslím to vážne."

,,Povedz mi to," vyzvala ma.
,,Po tej noci si sa tvárila akoby sa nič nestalo."
,,Nie, netvárila!"
,,Celý deň si mi neodpísala a keď som  tú tému začal vyhýbala si sa jej."
,,Počkaj. O ktorej noci hovoríš?"
,,V lete," povedal som tichšie.
,,Ja som..." nemala čo k tomu povedať. ,,Mala som pocit, že to chceš riešiť len, aby si mi povedal, že o tom už nikdy nebudeme hovoriť." Nie. Rozhodne nie.

,,Musím ísť." Bailey mi ustúpila z  cesty a viac za mnou už nešla. Neobzrel som sa. Nevedel som či Bailey odišla alebo tam zostala stáť alebo kráčala druhým smerom a obzerala.

Ja vieeeem, že je to po naozaj dlhšej dobe ale konečne som sa k tomu dostala a som za to hrozne rada. Verím že ste si kapitolu užili a ďakujem vám za akýkoľvek komentár alebo len za prečítanie. Hrozne si vás vážim a budem to stále opakovať, lebo naozaj chcem aby ste vedeli ako veľmi veľa to pre mna znamená. Love you  ❤️🧚🏻‍♀️💌