Nachvíľu s hviezdami

25.

Bailey

,,Je to tvoja vina! Tvoja! Tvoja!"
,,Vypadni," precedila som cez zuby.
,,Ty si mu niečo spravila. Priznaj sa," vrieskal po mne Arlo. ,,Ja som mu doriti nič nespravila. Choď preč ty malý hajzel."
,,Jak si ma to nazvala?" vystrel sa a napravil si svoje dioptrie. Pokrútila
som hlavou. Nie, to nespraví. ,,Nedivím sa, že sa s tebou Dante už nechce kamarátiť. Si hnusná a zlá," otočil sa a vyšiel z mojej izby.
Dvere nechal otvorené. Tak ako vždy. Vedela som, že beží za mamou, povedať, že som ho nazvala hajzlom. No naozaj som nepotrebovala, aby mi do izby napochodoval a začal mi hovoriť, aká som otrasná.

,,Bailey?" vrátil ma do reality Danteov hlas.
,,Áno?"
,,Pýtal som sa ako sa má Arlo?" Jasné. Táto jeho otázka ma premiestnila nachvíľu do minulosti.
,,Hrá sa teraz na drsného," pousmiala som. Arlo bol momentálne v brutálnej puberte a riadne mu hrabalo. Nechal si narásť vlasy po uši, dal si spraviť septum a obliekal sa ako z nejakej satanistickej sekty. Nevedela som, že či náhodou v nejakej aj nebol, síce jeho výzor nebol až taký zlý, ale tie jeho poznámky...

,,Na Arla by som práveže povedal, že zostane bifloš."
,,Nie, bohužiaľ jeho posadnutosť na Harryho Pottera a rátanie príkladov už pominula."

Môj mladší brat mal Danteho naozaj rád. Na jeseň sme každý piatok spolu pozerali jeden diel Harryho Pottera. Nemala som nejaký skvelý vzťah s Arlom. Žaloval, neustále bol hladný a pred každou druhou vetou hovoril slovo defakto, no Dante vedel ako naňho. Občas som mala pocit, že Arlo má radšej môjho najlepšieho kamaráta ako mňa. Aj keď som často do Danteho rýpala, páčilo sa mi, že si rozumeli.

~

Cítila som brutálnu úľavu, keď som si vyzula svoje topánky. V dome bolo príjemné teplo, vznášala sa tu vôňa koláča a ozývali sa zvuky z telky.

Podišla som ku gauču a zapozerala sa na nejaký film alebo seriál, ktorý mi
pripomínal Sex v meste. ,,Čo to pozeráš?" spýtala som sa Andrey. ,,Zúfalé manželky." Aj keď to bolo v taliančine, sadla som si vedľa Danteovej sestry a rozhodla sa, že budem pozerať s ňou.

,,Čo si piekla?" spýtal sa Dante z kuchyne. ,,Nie ja, ale Marco," povedala. Cítila som ako sa Dante blíži ku gauču. Nečakala som, že si sadne vedľa mňa. V popravde som chcela mať trochu od neho oddych, no vyhodiť som ho nemohla, hlavne nie pred jeho sestrou. ,,Mohli by sme dať niečo iné?"
,,Nie."
,,Bailey tomu nerozumie, buď ohľaduplná."
,,Mne to nevadí," zapojila som sa do ich rozhovoru. ,,Učím sa taliansky."
Andrea sa naklonila a usmiala sa na mňa: ,,To fakt?"
,,Hej kvôli Dantemu." Prečo som to povedala? Taliansky som sa učiť naozaj nechystala. ,,Dante chce, aby naše deti vedeli taliansky. Veď vieš, aby sa dorozumeli s dedkom." Dantemu som venovala krátky pohľad. Prekvapivo jeho výraz bol pokojný. Toto. klamanie sa mi začínalo pomaly páčiť.

Andrea sa nahla a cezo mňa vyštekla na Danteho: ,,Mal by si si ju viac vážiť."
,,Ja si ju vážim," zamračil sa.
,,Mhm, nie tak ako by si mal!"
,,Andrea," zastonal otrávene.
,,Hovorím len, že z teba necítim, že robíš pre Bailey to, čo ona robí pre teba."
,,A na to si ako prišla? Zase ma potrebuješ nejak sekírovať."

,,Dobre," pozrela sa na mňa: ,,Ako ti on vyznal lásku?" Nevedela som ako na to pohotovo odpovedať. ,,No," pozrela som na Danteho, ktorý na pohľadom súril, aby som si niečo rýchlo vymyslela. ,,Bol opitý." To nebol veľmi dobrý začiatok. ,,Veľmi sme sa pohádali a po chvíli mi zavolal stále opitý a povedal, že všetko čo urobil bolo, pretože ma ľúbi."
,,Nie takto to nebolo," protirečil mi Dante. Zasmial sa a venoval mi pohľad, ktorým by som mu aj ja uverila, že je do mňa zamilovaný: ,,Povedali sme si, že toto počítať nebudeme."

To ako vedel dobre predstierať ma asi nikdy neprestane prekvapovať . ,,Keď som jej naozaj vyznal lásku, boli Vianoce. Tak ako každý rok sme sa stretli pred večerou. Sedeli sme vonku a síce som jej nepovedal, že ju milujem, ale povedal som jej, že..." kusol si do spodnej pery: ,,Vlastne to vedieť nepotrebuješ," zasmial sa, aj keď sa smiať nechcel. ,,Mhm, viem si tak predstaviť, čo mohol jej ty povedať."

,,Ak by si potrebovala peniaze, dal by som ti úplne všetky svoje a kľudne aj vykradol banku. Ak by si potrebovala obličku dal by som ti svoju, kľudne aj obe. A ak by si chcela mňa, dal by som ti každý kúsok seba," povedala som, aj keď som si to nepamätala presne od slova do slova.
,,Predsa len nie si taký sráč ako som si myslela."

Bála som sa pozrieť na Danteho. Áno stretávali sme sa každý rok na Vianoce. Bola to naša tradícia. Vždy sme museli dvadsiateho štvrtého decembra byť spolu aspoň hodinu. Nikdy som si neuvedomila, to čo mi povedal, v ten deň, keď sme spolu strávili naše posledné spoločné Vianoce. Andrei som to povedala tak ako som si to pamätala. Nedošlo mi, že toto kamarátske vyznanie, mohlo znieť aj ako vyznanie lásky.

,,Skôr by ma zaujímalo ako si ty vážiš svojho frajera, ktorého skrýváš," povedal zamyslene Dante. Chcel rýchlo zmeniť tému. Videla som to na ňom.

Andrea odula spodnú peru: ,,Ja nemám frajera."
,,Ooou jasné. Je mi ho dosť ľúto. Frederik alebo Frederika, tak sa tuším volá?"
,,Dante, nerob."
,,Robím len to, čo ty vždy."
,,Dobre vieš, že ťa len podpichujem."
,,Ja ťa podpichovať ohľadom tej ryšavej fretky nemožem?"
,,Prestaň. Dobre vieš, že preto
sú naši tak nadšení, lebo si prvý a asi aj jediný, kto niekoho prinesol domov."

Dante po chvíli povedal: ,,Marco sa jedného dňa odváži a aj ty by si mala."
,,Stačí, že našim robíš radosť ty a budú mať vnúčatá aspoň od teba, ktoré dokonca budú vedieť taliansky. Čo viac si priať?"
,,Z nás tá láska doslova srší, však?" Na môj vkus to povedal Dante až nebezpečne ironicky.
,,Hodíte sa k sebe, len by ste mali viac zdieľať spolu fotky, podľa vašich profilu by som nepovedala, že spolu vôbec chodíte." Trpko som sa usmiala a sústredila sa na telku.

Sedeli sme na gauči asi hodinu. Počas tej jednej hodiny povedala len sem-tam niečo Andrea. Vlastne aj Dante občas mal nejakú poznámku na dej. Ja som tomu vôbec nerozumela a len z toho, čo som videla, som o seriály nevedela povedať skoro nič.