Nachvíľu s hviezdami

59.

Bailey

,,Je to síce veľmi neekologické, ale bude sa ti to páčiť," pousmial sa Dante. Netušila som, kam ideme. Dante ma vzal na ochutnávku vín, pretože tam mal nejaké firemné stretnutie. Úprimne, som sa tie tri hodiny, čo Dante len pobehoval od jedného človeka, k druhému, nudila. Vedela som, že je to pracovné, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že to bude trvať tri hodiny. Nepoznala som tam nikoho, okrem Danteho. Toho týpka s tak svetlomodrými očami, že to bola až biela, som sa rozhodla nerátať. Dante mi ho predstavil hned' na začiatku podujatia. Na môj vkus Dexter príliš kričal a povedala by som, že by sa lepšie porozprával s mojim pubertálnym bratom než so mnou. No môj frajer mi sľúbil, že ma vezme niekam, kde mi tie tri hodiny rozhodne vynahradí.

,,Nie je veľa miest, kam sa dá ísť o pol desiatej," povedala som výsmešne. ,,Navyše som strašne unavená. Neodložíme to na zajtra? A môžeme ísť na to prekvapenie aj s tvojou rodinou."
,,Nedá sa to odložiť. Je to iba dnes," povedal rozrušene. Čakala som, kedy dodá, že tam svoju rodinu nechce. ,,Navyše si musíme užiť, čo najviac času osamote. Začína leto. Na dva týždne máme na krku moju rodinu, potom Arla, potom ideme na dovolenku a potom ti už začína škola," pozeral sa pred seba na cestu. Mala som chuť sa mu podakovať, že mi to tak krásne zhrnul. No potlačila som to a venovala mu ironický úsmev.

Onedlho sme už parkovali blízko parku, nevedela som ako sa park volá, ale vedela som, že blízko je obrovské jazero. Všade boli autá a hlavne ľudia. Dante vypol motor a povedal: ,,Sme tu."
Zo zadného sedadla vzal platenú tašku, ale odmietal mi ukázať, čo v nej je.

Všade okolo nás boli ľudia v rôznych vekových kategóriach. Mnohí niečo písali, skladali a niektorí už mali svoje lampióny hotové a čakali. Usmiala som sa: ,,V tej taške je lampión, však?" Dante si sadol na trávu a podal mi tašku. ,,Ty si úžasný," rozbalila som ho z plastovej fólie. V taške boli okrem toho hodené dve fixky. Fialová a červená.

,,Čo naň napíšeme?"
,,Ty napíš na jednu stranu niečo a ja na druhú."

,,Ľudia na to väčšinou píšu želania, nie?" Ja som si, ale nepriala nič. Všetko som mala. Prvýkrát v živote som sa za ničím nehnala. Ani ma nič netrápilo. Klarisa sa Danteovi nespočetneveľakrát ospravedlnila za problémy. Ester som odstrihla zo svojho života, teoreticky som mala skôr pocit, že ona odstrihla mňa.
Rune mi povedal, že potrebuje čas na to, aby sa spamätal z toho, čo sa stalo. Mala som však Margaret a Danteho a nikoho viac som nepotrebovala.

Vzala som červenú fixku a tlačenými písmenkami písala. Môj rukopis nebol najkrajší, čiže po vizuálne stránke to nebolo zrovna podľa mojich predstáv.

Otočila som sa naspäť k Danteovi a obrátila mu lampión na druhú stranu. ,,Ani ty sa nepozeraj," povedal Dante. Vytočila som sa tak, aby som naňho nevidela. ,,Som neuveriteľne unavená, ale som rada, že sme tu."
,,Tento rok je to posledný krát, kvôli znečisteniu. Môžeš!" nadvihol lampión tak, že ja som videla svoju stranu a Dante svoju. ,,Tri, dva, jedna." Obrátil lampión o stoosemdesiat stupňov. Jeho text bol príliš dlhý a napísaný malinkými písmenkami. ,,Čo?!" vykríkol a pozrel sa na mňa celý červený, dýchal prerývane a asi mu prišlo zle. ,,To nemôžeš!"
,,Nič nerobím," zachechtala som sa.

Hodil lampión stranou tak, aby som videla to, čo som napísala ja:
Vezmime sa. Ti amo a pridala som milión srdiečok.
,,Ja ťa milujem tiež, ale nie. No, proste nie. Ty. Ma. Žiadať o ruku nebudeš!"
,,Bol to iba návrh."
,,Ja ťa jedného dňa požiadam, normálne. Nebude to ako nejaká divná dohoda."
,,Dobre, pokoj," povedala som, pretože ak by som nesúhlasila, dostal by pravdepodobne panický atak. ,,Dám ti prsteň a požiadam ťa ja."
,,Dobre."

Páčila sa mi predstava byť zasnúbená, nemuseli sme sa brať okamžite. Len som chcela Danteovi dokázať, že naozaj s ním rátam až do posledného svojho výdychu. Chcela som náš vzťah posunúť vyššie. ,,Čo si tam napísal ty?" vzala som lampión. Aj keď písmo bolo malé, bolo dokonale čítateľné:

Ak by is potrebovala peniaze, dal by som ti všetky svoje a vykradol banku. Ak by si potrebovala obličku, dal by som svoju, kľudne aj obe. A ak by si chcela mňa, dal by som ti každý kúsok seba.

Divila som sa, že sa ten jemný papier neroztrhol, z toho koľko veľa sme tam napísali. Kusla som si do spodnej pery: ,,To vyznanie si dám vytetovať." Priala som si pamätať si od slova do slova tie slová už navždy. ,,Mala by si mi vymyslieť aj ty nejaké kreatívne vyznanie, aby som si to mohol aj ja dať."
,,Niečo vymyslím."

Náš lampión mi nešiel zapáliť. No Dantemu sa to po troch minútach podarilo. Obloha, osvetlili stovky svetielok a každou chvíľou sa viac vzďaľovali. Dante to sledoval tak, že ani nedýchal.

Aj ked' sa lampióny už stratili niekde vo výške, stála som na mieste. Pozrela som sa na Danteho, ktorý sa usmieval tak ako nikdy predtým. Dante sa o otočil a pozrel na auto a nadvihol obočie, či už môžeme ísť.
,,Zostaňme ešte nachvíľu tu," sadla som si na trávu, ktorá bola čerstvo pokosená a chladila, no nevadilo mi to. Naozaj som chcela tento večer aspoň o chvíľku natiahnúť. ,,S hviezdami?"

Koniec

Som taká šťastná, že sme sa dostali až tu. Milujem vás a ďakujem vám za všetku podporu pri tejto knížke. Bolo to krásne ďalšie dobrodružstvo. Milujem to. Dante a Bailey mi stihli prirásť neskutočne k srdcu a aj keď som to písala pol roka a ma to 59 kapitol tak sa mi to zdá nejaké krátke. Bola by som schopná písať o nich viac, ale všetko raz končí. Takže ja vám veľmi ďakujem a lúčim sa s týmto príbehom a vidíme sa pri ďalšej knihe a potom ďalšej... 🌷🫶🏻