Super leto??? Áno, prosím!!!

3.

Júlia

V pondelok poobede sme sedeli na kameninovej podlahe pred triedou a ovievali sme sa zošitmi na dejepis z ktorých sme sa pôvodne chceli učiť na zajtrajší test. Aby som neklamala, vôbec sme sa z nich neučili, len sme sa za ne skrývali a potajme sme sledovali druhákov, ktorí práve vychádzali z triedy a mierili na angličtinu. Niežeby to boli nejakí svetoborní štramáci ale na našej škole bolo naozaj málo zdrojov dobrej zábavy a pekní chlapci nám poskytovali aspoň aké-také rozptýlenie. Ešte nás čakala matika a v tomto sparne bolo dosť ťažké aj uvažovať, nieto ešte zakresľovať paraboly. Po nekonečne dlhej dobe však konečne zazvonilo a s Kami a Leou sme sa chystali utopiť všetky myšlienky na rovnice v pohári ovocnej ľadovej drene. Lea bola dokonalý človek na odreagovanie, pretože dokázala celé hodiny rozprávať v podstate o ničom, no človeka to vôbec nenudilo. Nakoniec sme sa však museli rozlúčiť a bežať na autobus. Pripomienka do budúcna- MHDčko v lete je čistá a nefalšovaná smrť. Ak som sa niekedy chcela cítiť ako tuniak naložený vo vlastnej šťave, dnes sa mi to podarilo, no trpieť päť minút v autobuse je stále lepšie ako dvadsaťpäť minút šliapať do kopca v tomto príšernom teple. Pred našim domom práve prebiehal futbalový zápas Peťo a jeho spolužiaci verzus Rado a jeho gang. Štvrtákom a piatakom z našej štvrte akoby tropické horúčavy vôbec nič nerobili a ďalej sa odušu naháňali za loptou. Do najväčšieho pohára aký som v dome našla (niekedy ho používame aj ako vázu) som nahádzala dve hrste ľadu, ktoré som zaliala citrónovou Kofolou a s pohárom v ruke som preliezla plot a ocitla som sa v susednej záhrade, kde ma už čakala Kami s domácim jahodovým sirupom. Mohla som ísť normálne cez bráničku, ale po takmer pätnástich rokoch človek získava právo dostať sa na pozemok hocijakým spôsobom- to sú výsady najlepších priateliek, spriaznených duší a aj nás dvoch.. Štrngli sme si a pustili sme sa do učenia.