Super leto??? Áno, prosím!!!

51.

Kamila

„Áno? A ako to chceš teda vysvetliť?" kričala Silvia, keď som vošla do babskej chaty. Vyzeralo to tam hrozivo. Silvia stála pri svojej posteli, rozzúrene si šklbala vlasmi a z očí jej sršali blesky. Za ňou stáli Andrea a Simona, tvárili sa ako jej ochrankyne a s prekríženými rukami pohŕdavo zazerali na Eriku. Páni moji! Odišla som len na sekundu a to už tu stihlo prísť k hádke! „O čo ide?" ozvala som sa prívetivo, akoby som ich pristihla pri hraní monopoly a nie pri vojne na život a na smrť. „Tvoja kamarátka ti to určite rozpovie," Silvia zdôraznila slovo kamarátka a úlisne sa na mňa usmiala. Zmätene som nadvihla obočie, ale to už ma Erika ťahala von, šomrajúc si nadávky popod nos. „Erika, čo sa stalo?" vytrhla som sa jej vonku zo zovretia a dala si ruky vbok. Tuho sa zamyslela, potom sa sladko usmiala a potom pokrčila plecami: „Povedzme, že som im povedala, čo si o nich myslím." Sprisahanecky na mňa žmurkla, „ a povedzme že na mňa trochu vybehli, akoby sa im to nestalo po prvý krát." Prešlo pár sekúnd, potom som sa usmiala aj ja. „Takže takto," poškrabkala som sa na zátylku a uznanlivo prikývla hlavou. Vedela som si to predstaviť, keď Erika nemala niekoho rada, tak už poriadne. Prišli sme k ohnisku a sadli si k Julči, Martinovi a Paule. Strašne sa smiali, keď sme im povedali o našich nových nepriateľkách. Potom sa Paula postavila a začala mi z vlasov zapletať zložitý vrkoč. Postupne poprichádzali všetci a pousádzali sa okolo ohňa. Robila som Julči morálnu podporu, ako sa len dalo. Vedela som totiž, že sa pre to dnešné lozenie/nelozenie cíti stále trápne. „Aj ja chcem," zaškľabil sa Martin, keď mi Paula po dlhých časoch dokončila vrkoč. „Prečo nie," pokrčila som plecami a všetky tri sme sa pustili do pletenia množstva malinkých copčekov z jeho prudko blond vlasov. „Kamila," ozval sa za mnou Simonin naschvál hlasný hlas a všetci na ňu upreli pohľad. „Volala ti maminka," podávala mi môj mobil, zatiaľ čo celý kemp vybuchol do smiechu...

Júlia

Večer sme dostali službu v jedálni. Ja, Kamila, Vanessa, ktorá bude len zavadzať aj so svojmi dvomi eS, kučeravá Barbora a tiež Jurík. Porozdávali sme taniere s bolonskými špagetami a sadli sme si za dlhý stôl. „Je to dobré!" skonštatoval Stano a rozprúdil vravu na téma „ako uvariť tridsať porcií jedla bez toho aby to chutilo ako beztvarý grc". „Si debil?" začula som zo stola za sebou a obzrela som sa na Maťa, ktorý mastnou červenou špagetou zasiahol Andreine biele tielko. Postavila sa a pošúchala si škvrnu, čím ju ešte viac rozmazala. Matej sa rozosmial a jeho modré oči iskrili. „Nerehoc sa! Ty somár!" švihla naňho vidličkou a porcia jej špagiet mu preletela nad hlavou a zasiahla Peťov krk, čo bolo asi len dvadsať centimetrov od mojej tváre. Ten sa znechutene otočil a s pokrčeným nosom hodil špagety naspäť trafiac Silviu. „To som nebola ja!" zapišťala a z ofiny jej po nose stiekla omáčka. „Bitkáááá!" zareval Braňo a hodil (vôbec sa netrápil gustióznym švihaním vidličkou) guču cestovín po Klaudii. „Šibe ti?" zahučal Ivo a zahnal sa svojim jedlom. O necelých desať minút bola každá voľná plocha v okolí dva metre od stolov pokrytá oranžovou omáčkou, hrudkami mäsa a špagetami, ktoré vyzerali ako dážďovky. „Vy ste totálne sprostí!" mrnčala Barbora a snažila sa vytriasť mleté mäso z kučier. „Len sa neposer!" malý Tomáš s novou šatkou prevrátil oči a jazykom sa snažil dočiahnuť špagetu, čo mal nalepenú na líci. S Kamilou a s Peťom, čo mal špagety v strieške klobúku sme sa začali prehýbať od smiechu. „Toto ja upratovať nebudem!" vyletela z jedálne ako bohyňa hnevu. „Neboj, ja vám pomôžem," žmurkol na mňa Tomáš Druhý a pohladkal Jura po orieškových vlasoch. „Čo na mňa šaháš?" jeho kamoš uskočil. „Nemám si o čo utrieť ruky," Venoval nám nevinný úsmev a chopil sa zbierania prádznych tanierov. Zachichotala som sa a zbehla som do kuchyne pre mopy. Jurík štuchol do Kami a jej spod trička vypadlo zopár špagiet. „Jejda! Si plná prekvapení!" uškrnul sa a moja kamoška nadobudla odtieň podobný omáčke, ktorá jej tiekla po kolene, tak sa radšej načiahla po mope, čo som jej podávala a rýchlo sa pustila do upratovania tej katastrofy...