Super leto??? Áno, prosím!!!

20.

Kamila

V nedeľu večer sme boli oficiálne pozvaní grilovať u Júlie. Zatiaľ čo sa naši otcovia bavili o ich novom grile, mamy sedeli v altánku a veselo o niečom klebetili. Ako najbližší susedia sa aj oni stretávali pomerne často. Júlia práve krájala zeleninu v kuchyni, Lauruš s Peťom chytali žaby v kríkoch a ja som hrala s Radom badmington. Šlo nám to docela dobre, ale radšej nebudem Júlii hovoriť, že sme s Radom dali viac prihrávok, ako keď hrám s ňou. „A kde je Paťa?" spýtal sa ma , zatiaľ čo sa zahnal raketou v ruke po košíku. „Áno, kde vlastne je?" spýtala sa aj Julča, keď sa k nám priblížila so zeleninovými táckami v rukách. „Vraj musela ísť do mesta," odvetila som pochybovačne, „ale samozrejme bez udania pravého dôvodu, ako inak." Spolu sme kráčali k altánku. Júlia počkala, kým sa Rado dostatočne vzdiali a potom sa ma potichu spýtala: „Takže budeš mať švagra? Možno?" dodala, keď videla výraz mojej tváre. „Neviem," odvetila som potichu a pokrčila plecami, „ale rozhodne to bude nejaká známosť." Júlia sa zaškerila a vošli sme do altánku, kde už na nás čakali ostatní. Večera prebehla celkom OK, vzhľadom na hyperaktívnosť mladších bratov a komáre, ktorých tu bolo viac ako hviezd na nebi. Peťko nakoniec jednu žabu aj chytil, ale zachoval sa ako gentleman, zatvoril ju do zaváraninového pohára a daroval ju Laure. Laura bola nadšením celá bez seba, myslím, že v ten večer sa do Peľka asi zamilovala, nechcela ho pustiť už ani na krok. Potom sme sa na ňom všetci smiali ako sa červenal, keď mu to moja mama povedala. Pozrela som na Júliu, ona na mňa a vedeli sme, že tá druhá myslí na to isté. A to , že aj my túžime po kontakte s niekým, kto by si nás vážil a možno, pri troche šťastia, sa do nás aj zamiloval. A tak sme dúfali, že v tábore na Púšti by sa mohli objaviť nejakí šumní animátori. Dojedli sme, rozlúčili sa a šli domov (tentoraz oficiálne, cez bráničku). Paťa už bola doma, zavretá vo svojej izbe. Keď som šla okolo, počula som ju s niekým telefonovať. Na chvíľu som sa zastavila, ale rozprávala príliš potichu, aby som jej vôbec niečo rozumela.

e]L