Super leto??? Áno, prosím!!!

28.

Júlia

Pane. Bože. Ak by som mala zostaviť zoznam situácií v ktorých by ma môj budúci manžel nikdy nemal vidieť, jednu z popredných priečok by zastávalo práve bežanie zažltnutou trávou, navlečená do šiat z vreca s tvárou kompletne dobabranou zelenou a červenou farbou. Och a ono sa to vážne deje! No skvelé! Úplne zmorené sme zastavili niekoľko metrov od Adonisa s krovinorezom a snažili sme sa lapiť dych. „Dobre decká, neotravujte miestnych!" povedala Kami a zostala na ňom visieť pohľadom asi o sekundu dlhšie ako by mala. Paráda, opäť sme si vybrali toho istého chalana! Ako inak, spriaznené duše sa skrátka vo všetkom zhodnú!Zložila som si z chrbta luk a podala som ho Samovi. „To je v pohode, neotravujú," mávol rukou na znak toho, že je to úplne v poriadku. Asi začínam veriť v lásku na prvý pohľad. Je to vôbec normálne? Tulec som podala zvedavej Lucke a jemne som všetky deti popohnala k červenému kruhu. Potom som pohľadom popohnala aj Kamilu. Malá Hanka sa ešte otočila a zamávala mu. „Tak ahoj," pokúsila som sa žiarivo usmiať na muža svojich snov „a prepáč." Ešte raz povedal, že to nevadí, že veľmi dobre pozná animátorskú drinu a znova zobral krovinorez. Pridala som sa k svojej najlepšej priateľke a pokúsili sme sa neodpadnúť, nezomrieť a veľmi neslintať. Samo sa zatiaľ vrhol na vodcovskú pozíciu a už naťahoval tetivu, profesionálne žmúriac pozdĺž šípu. Predpokladám, že sa to naučil z Hier o život alebo zo seriálu Arrow, čo ma celkom potešilo, pretože ja o strieľaní z luku nemám ani potuchy- nie som Vinnetou alebo kto! Vystrelil a trafil okraj polystirénového podkladu, z ktorého sa s nepríjemným šuchotom odlomilo. Samo nadšene zvýskol a podal luk ďalej. Diana opatrne ovinula prsty okolo drevenej zbrane a zúfalo si premerala šípy s pierkovými letkami. Prosím, len nech ma nepožiada o názornú ukážku! Bezradne pozrela na veľký luk vo svojej pravej ruke a potom začala jačať „Julká! Ja to neviééém!" Dopekla!

Kamila

Nikdy som nemala v láske videá, naozaj nie. Hlavne tie, na ktorých som bola zachytená ja sama a ten hrozný pocit, keď zrazu počujete svoj hlas nie ako vy, ale ako ho počúvajú všetci ostatní po celý váš doterajší život. No v tejto chvíli som tak strašne túžila mať pri sebe nejakú kameru, aby som proste mohla zvečniť Júliine pokusy o trafenie terča a ukazovať jej to stále dokola. Nechcela som byť škodoradostná, to predsa nie, ale keď Júlia vystrelila z luku, tetiva vydala zúrivý zvuk a šíp dopadol ani nie dva kroky od nej, nemohla som sa ovládnuť a rozosmiala sa ako prvá. Decká sa vzápätí pridali. Júlia ma prebodla vražedným pohľadom. Všimla som si, ako sa červená a veľmi dobre som vedela, že je to tým zázrakom vo fialovom tričku, ktorý stál ani nie dvadsať krokov za mojim chrbtom a určite nás sledoval, aj keď som sa bála obzrieť a presvedčiť sa o tom. Júlia sa zohla pre spadnutý šíp a nasadila ho do tetivy znova. Bola rozhorčená a nahnevaná aj na seba aj na mňa, všimla som si to podľa jej ostrých pohybov. Tieto pocity jej zrejme napomohli, pretože pri svojom druhom pokuse zasiahla terč do zeleného pásma, čo bolo celkom obdivuhodné. Hrdo na mňa dvihla obočie, podala luk Diane, vysvetlila všetkým ako ho majú chytiť a vystreliť a prisadla si ku mne na trávu. „Myslíš, že sa ešte pozerá?" spýtala som sa po chvíli. „Každý má tri pokusy Dianka!" skríkla najskôr a potom mi potichu odvetila: „samozrejme že hej. Určite si vďaka tebe myslí, že som totálne stredoveké nemehlo. Ďakujem ti! Fakt!" Uškrnula som sa. Opierali sme sa o lakte a sledovali, aby sa decká navzájom neprebodli šípom. Táto aktivita ich fakt bavila, pretože sa začali škriepiť o to, kto pôjde po Diane. Lenže by sme boli po celom týždni natoľko vyčerpané, že sme ich nechali, nech sa s tým vysporiadajú sami a len sa na nich dívali. „Môžeme ešte ísť za Stanom?" spýtala sa zrazu Hanka a hodila na nás psie očičká. „To určite," vyvalila som na ňu oči, „vlastne decká, čo keby sme už šli do tábora? Nech neprídeme poslední!" Za hlasných protestov a sme sa vydali späť, ale po Stanovi už ani stopy.