Super leto??? Áno, prosím!!!

29.

Júlia

Posledný večer tábora bol hrozný. Okrem toho, že som nedobrovoľne videla jedno z Romčiných a Rišových čoraz častejších a čoraz nechutnejších práčkovaní, vypočula som si tiež hádam milión detských protestov na práve začínajúcu diskotéku. Keď som bola malá, nenávidela som tancovanie a ani teraz tomu nebolo inak. No, aby som nepreháňala, s Kamilou máme spoločný tanec radosti (ktorý sa dá využiť pri mnohých príležitostiach, ale v skutočnosti vyzerá akoby nás napadli blchy a my sme sa ich chceli všemožne striasť), no tam sa všetko moje pohybové umenie skončilo. Takže keď mi dnes vedúca animátorka Jana -už od začiatku mi nebola ktovieako sympatická- oznámila, že budem musieť niekoľko hodín trsať a násilím ťahať na parket aj deti, moja hlava takmer explodovala. Nedostatok spánku spojený s neustálym vrešťaním deciek a tiež pocit, ktorý mi hovoril, že môj dokonalý Stano je v neďalekej chate (možno dokonca celkom sám) mi k nadšenému natriasaniu rozhodne nepomohli. Dokelu, vážne videl môj lukostrelecký trapas! Nečudo, že sme to aj s Kami už okolo desiatej zabalili a odvliekli sme sa na chatu, akože máme brutálny úpal alebo čo. V skutočnosti sme sa však vyvaľovali na vrchnej posteli, vyjedali sme zvyšky nezdravých zásob, ktoré sme si pred odchodom starostlivo nahromadili a riešili sme Stana „krovinorezača" Úžasného. „Ja. Asi. Zdochnem." povedala som a tvárou som dopadla na vankúš. „Ja sa snáď roztopím. Myslíš, že tu bude aj počas ďalšieho turnusu? Myslíš, že tu bude?" vypytovala sa Kamila dookola, ako pokazená platňa. „Mohol by." zaškerila som sa a už som videla ako sa vyvaľujem uňho na záhrade, popíjam niečo s ľadom a pozorujem ho ,najlepšie bez trička, pri práci. Naše úvahy však narušila Erika, ktorá za sebou dramaticky zatvorila dvere, vyliezla na poschodovú posteľ oproti a a veľavýznamne na nás pozrela. „Ani mi neuveríte, akého fasa chalana som dnes videla pred jednou z chát dole na lúke!" začala natešene rozprávať .

Kamila

Nasledujúci deň prišiel ako deň odchodu. Decká sme na rozkaz vedúcej zobudili o pol hodiny skôr, pretože ako sme dobre vytušili, balenie im trvalo neskutočne dlho. Dokonca tak dlho, že asi by ani nebolo také odveci zmieniť sa o večnosti. V priebehu týždňa a počas častých a vzájomných návštev detí medzi sebou sa stalo, že sa ich veci ocitli u niekoho iného v izbe. A tak behali celé doobedie ako také splašené ovce po areály a hľadali. Jeden šampón na vlasy, druhý tričko, tretí zubnú kefku, dokonca som počula aj o pátraní po nedojedenom čokoládovom croissante. Šialené, ja viem. Ja s Júliou sme si z toho až takú hlavu nerobili. Oblečenie sme jedno po druhom hádzali do kabele, nedbajúc na jeho stav. Myslím, že tým že sa tak zašpinilo sa zrejme musel zväčšiť aj jeho objem, lebo na môj kufor sme si najskôr museli obe sadnúť, až potom sa mu dal zapnúť zips. Aj tak som sa ho po príchode domov chystala celý aj s jeho obsahom hodiť do práčky. A keby som si tu aj niečo zabudla...nevadí, veď po víkende sme tu zas. „Ja by som už ďalší turnus teda nedala, baby," ozvala sa Romča a otočila sa od svojej kozmetickej taštičky naším smerom. Keď si všimla, ako som spod svojej postele vytiahla zabudnutú ponožku a strčila ju do bočného vrecká loďáku, znechutene pokrčila nosom. Ani sa jej nečudujem. Zrejme si nie sme veľmi podobné, lebo po celom celučičkom týždni stráveným v jednej izbe s ňou sme sa veľmi nezblížili. Chcem tým povedať, že sa z nás jednoducho nestali také tie táborové kamošky spoluanimátorky, ako napríklad s Erikou, s ktorou sme boli posledné dva dni skoro stále. A keď sme sa aj náhodou s Romčou bavili, väčšinou len o nej a Rišovi. „Ber to z tej lepšej stránky," povedala som jej, „v druhom turnuse si už predsa oveľa skúsenejšia, ako v tom prvom. Už vieš, ako sa stať pre deti zaujímavejšou, vieš pred akými chybami sa máš vystríhať, čo im môžeš dovoliť a čo nie..." Romča mávla rukou a zasmiala sa, akože som stratený prípad a odišla s tým, že ide za Rišom. Ako inak. „Ále, nič si z nej nerob," povzbudila ma Julča, „budúci týždeň bude predsa supééér." Žmurkla na mňa a ja som v tej chvíli vedela, že tým myslí toho naj Stana pod slnkom.