Super leto??? Áno, prosím!!!

24.

Kamila

„Nemáš gumičku?" spýtala sa Júlia, keď si zhrnula vlasy do copu. „Nie," odvetila som, keď som sa pozrela na svoje ruky, „ale mám ich v kufri na chate, ak ti to pomôže." Júlia spustila ruky a vlasy jej padli na plecia. Hneď po registrácií v spoločenskej miestnosti nastal veľký chaos. Všetky decká sa začali trhať o tie najlepšie chatky a najlepších spolubývajúcich. Kričali jedno cez druhé a ja som vtedy dostala neskutočnú chuť odtiaľ ujsť, kým ma tam ešte nikto nepozná. S Júliou sme si odniesli veci do animátorskej chaty, do izby, kde ešte mali voľné miesta. Vlastne ani nevieme, s kým tam bývame, našli sme tam len jeden ružový kufor väčší ako my dve dokopy a kôpku príručných tašiek na druhom konci izby. Na zhromaždení vonku sme dostali osem detí, s ktorými sme si sadli do trávy a vymýšľali čo najoriginálnejší názov pre našu skupinku. „Ja viem!" vykríkol najstarší, asi dvanásťročný Samo a tleskol rukami: „Čo keby sme sa volali Válečníci zo zmrzlého ostrova?" Rozžiarene sa usmieval na každého okolo, tenkým konárikom vyrýval dieru do zeme a čakal, kým mu jeho preňho zrejme famózny nápad niekto schváli. „Tak decká? Čo si o tom myslíte?" Mezovská nám asi štyristo krát nezabudla pripomenúť, že ak by deti mali akékoľvek pripomienky alebo návrhy, vždy sa musíme tváriť že je to super a rozhodnutie prenechať na ostatné deti. Lenže ja som sa teraz tvárila zrejme ako kyslá uhorka, pretože malá blonďavá Dianka, o ktorej sme si doteraz mysleli, že ani nerozpráva zvolala: „To nemyslíš vážne, Samo! Taký sprostý nápad som ešte nepočula! Pozri!" ukázala na mňa prstom, „aj Kamilka si myslí, že je to totálne trápny názov! Ale totálne!" Dlhú chvíľu som tam len sedela a spracovávala to, čo toto v skutočnosti rozmaznané a neskutočne sebavedomé dieťa práve vypustilo zo svojich úst. „Ale ja som predsa nič nepovedala!" ohradila som sa. „To nie, ale tváriš sa tak!" pokračovala Diana. „Tak a dosť,!" zasiahla Júlia svojim výchovným tónom pre bratov. „Buď sa budeš správať slušne alebo zavolám tvojim rodičom!" Diana sa zarazila a ďalej už pozerala len do zeme. Samo sa na nás obe usmial a ja s Júliou sme sa na seba pozreli a vymenili si trpiteľský pohľad.