Super leto??? Áno, prosím!!!

12.

Kamila

„Čau, mám pre teba novinky," zrúkla Júlia, ešte ani neotvorila dvere do mojej izby. Odklopila som oči od knihy na strane 24 a zdvihla na ňu obočie. Zavrela dvere a prisadla si ku mne na posteľ. Načiahla sa a poťažkala si môj nový druh vrkoča v ruke. „Celkom dobré," pochválila mi ho po chvíľke otáčania. Vzdychla si a uprela pohľad na môj okrúhly patchworkový všefarebný koberec uprostred izby. „Tak? O čo teda ide? " spýtala som sa a hodila knihu na nočný stolík. Vonku bolo strašné teplo, preto som sa usalašila v chládku mojej izby. Júlia stíšila hlas: „Máš všetkých doma?" „Ja neviem, veď ty si šla cez dom," odvetila som jej trocha podráždene. Dobre som však vedela, že u nás v dome akoby boli steny z papiera, čo vieme aj z vlastnej skúsenosti, keď si Paťa raz vypočula náš "tajný" rozhovor a potom sa nám smiala ešte asi mesiac. „No," porozmýšlala som. „Naši sú v záhrade, zrejme oberajú, polievajú, alebo sú u vás, ja neviem, Laura pozerá disneychannel, dnes bola dlho na slnku, tak ju mama posadila do obývačky a Paťa si stále s niekým vypisuje." Vetu: Paťa si stále s niekým vypisuje, som pečlivo zdôraznila. Júlia to hneď pochopila a pomaly prikývla. „No vidíš, tak to preberieme tiež." Vyskočila na nohy a mierila ku dverám. „Počkaj, kam jakože teraz ideš?" nechápavo som rozhodila rukami. Júlia sa otočila: „Predsa sa nemôžeme rozprávať o niekom, kto je v tom istom dome, nemyslíš?" vysvetlila pomaly. „Idem domov. Za 5 minút ťa čakám dole, pôjdeme na Púšť, čo povieš?" Zavrtela som hlavou: „ Júlia, čo si sa zbláznila? Nebudem sa trepať v tomto horku 3 kilometre tam a späť." Otrávene si vzdychla: „Fajn, pôjdeme na bicykloch," ukončila za mňa a už bola preč. Prečo nemôžem mať normálnu kamošku? „A pozývam ťa na niečo," zakričala ešte, akoby to počula.