Super leto??? Áno, prosím!!!

30.

Júlia

Ešte nikdy v živote som sa tak strašne netešila teplej vode. Keď som sa postavila do sprchy a pustila kohútik, mala som chuť smiať sa. Mám kúpeľňu len sama pre seba a nemusím sa obávať, že mi do nej každú chvíľu niekto vlezie alebo že mi kažú chvíľku vypanú dvere z pántov! Veď to je ako zázrak! Zmyla som si broskyňový kondicionér a zabalila som sa do osušky. Voľnou rukou som zapla práčku a pustila som sa do krémovania od hlavy po päty. Po týždni si konečne pripadám dokonale čistá. Škoda že ma takto nevidí Stano. No, nemyslím tým konkrétne zabalenú len v ružovej osuške, ale aspoň nie navlečenú vo vreci. Než som sa obliekla do čistého a suchého oblečenia, z práčky začala vytekať zažltnutá tekutina s hnedými zrniečkami. Znechutene som pokrčila nosom, že som taký humus mala seem dní v kuse nalepený na koži a šla som sa navečerať. To ticho u nás doma bolo neuveriteľne úžasné. Prisadol si ku mne Rado a ja som ho spontánne objala. Odstrčil ma a šokovane na mňa vyvalil oči. „Čo je? Nešiahaj na mňa ty psychopatka!" Zazubila som sa. „Som taká rada, že si také super poslušné dieťa!" vysvetlila som mu. Asi sa to deckám s prichádzajúcou pubertou nemá vravieť, ale je som si to nemohla odpustiť. Moji bratia boli proti Diane a Samovi ako anjelici. Vyskočil zo stoličky a krútiac hlavou zmizol na schodoch. Podoprela som si bradu rukou a s priblbým úsmevom som sa napchávala francúzskymi zemiakmi. „No čo? Ako bolo?" opýtala sa mama, keď vošla do kuchyne a začala vykladať nákup. „Bolo to úplne svetové! Mali sme neuveriteľne fasa skupinku. No zozačiatku nás strašne štvali, ale....." rozprávala som, akoby som bola účastníčkou tábora, nie jeho dobrovoľníčkou. Mama sa na mňa pozerala presne tak, ako sa mamy pozerávajú na svoje šťastné ratolesti a spokojne prikyvovala hlavou. Na jednej strane som sa tešila z toho, že som doma a na druhej som sa nemohla dočkať ďalšieho týždňa. A Stana tiež...

Kamila

Bolo jedenásť hodín večer a ja som bola unavenejšia ako stádo tiav, ktoré práve zabehli Saharu. Napriek tomu som však ešte sedela na šamlíku v kuchyni a ládovala vanilkovo-jahodovú zmrzlinu. A samozrejme, ľutovala siroty, ktoré sa po bujnom detskom tábore nemajú do akého domova vrátiť. Zatiaľ čo som si vychutnávala každú jednu lyžičku tohto ľadového potešenia a uvažovala o plánoch do ďalekej budúcnosti, konkrétne o adopcii detských dušičiek bez domova, moje špinavé oblečenie rotovalo v práčke a umyté vlasy mi pomaly schli na hlave. Keď som prišla domov a zbadala Lauru ako si niečo kreslí za stolom a ticho si pospevuje bola som neskutočne vďačná božej prozreteľnosti, ktorá mi umožnila stráviť tento víkend s mojou pomerne tichou a rozvážnou rodinou. „Išla s niekým von," odpovedala mi mama na otázku, kde je zasa Paťa. Keď som nadvihla jedno obočie, akože čo to má znamenať, tak na mňa sprisahanecky žmurkla a razom mi to všetko bolo jasné. Takže som predsa len mala pravdu. Už len vymámiť z Pati, kto to vlastne je. Potom som si spomenula na Stana. Je síce pravda, že keby sa tam zjavil aj tento ďalší týždeň, skákala by som tri metre vysoko od nadšenia, ale radšej som neskúšala v to dúfať. Viem ako očakávania dokážu niekedy sklamať. Ale keď tam nebude...NIE!!! Nemôžem takto uvažovať! Asi som sa doňho rachla, alebo čo. A Júlia zrejme tiež. Odkedy sme ho stretli pri tej lukostreľbe, nerozprávame sa spolu už o ničom a nikom inom. Vlastne je to celkom komické, keď sa rozplývame nad jeho vlasmi. A na druhej strane príšerné, pretože sa dve najlepšie kamošky/susedky na celom svete zamilovali do tej istej osoby. Sedela som tam a uvažovala o dĺžke bielej čipky buďto na svadobných alebo družičkovských šatách, podľa toho ktorá z nás si ho vezme, a vôbec som si pritom nevšimla, že tato prišiel do kuchyne. „Ktože sa ti preháňa po rozume?" uškrnul sa, pretože si všimol môj priblblý úsmev. Zatvárila som sa, akože čo ho to vôbec napadlo. „Nikto. Som unavená. Najvyšší čas ísť spať." A zmizla som.

ev͜