5.

105 11 1
                                    

Júlia

Ak žijete na kraji mesta ako ja, je naozaj ťažké poriadne sa zabaviť. Autobusy tam poriadne nejazdia, pretože je to predsa len mesto a nie je také ťažké prísť tam pešo. Chodníky tam nevedú, pretože stavitelia ciest predpokladajú, že pôjdete domov autom alebo autobusom. Človek potom musí šliapať po kraji cesty, kde ho buď niečo zrazí, alebo ho niekto prepadne, sfetuje, znásilní alebo zabije- nie nutne v tomto poradí. Možno práve z tohto dôvodu často zamierime na Púšť. Chatová oblasť asi tri či štyri kilometre vzdialená je ideálnym miestom na relax. Je to síce makačka, keďže cesta je stavaná podľa vzoru horskej dráhy (strmhlav dole, zvislo nahor a tak podobne), ale dá sa to zvládnuť. Jazdíme tam už od čias, kedy som si vyplakala voľné jazdenie na bicykli kade tade pretože „Kami už môže". Naši nevedeli že Kami spravila doma rovnakú scénu a tak, aby nevyzerali ako príliš prísny rodičia sme získali slobodu. Na Púšti nebolo veľa spôsobov ako sa zabaviť, ale bolo tam veľa príležitostí stretnúť nových ľudí. Každý tínedžer prinútený rodičmi stráviť víkend na chate by spravil čokoľvek len aby sa neuhrýzol od nudy a preto sa s nami často dávali do reči úplne cudzí ľudia. Rovnako ako dnes, keď som bola zobrať Peťa od jeho kamaráta. Tibor, kamarát môjho mladšieho brata, býval v chatovej oblasti natrvalo, čo rozhodne nepatrilo medzi závideniahodné veci. Keď som zazvonila, otvorila mi jeho mama, ktorá práve veľmi nahlas a veľmi nahnevane kričala do mobilu. „A kde mám akože teraz zohnať štyroch nových ľudí? Čo? Mne je jedno, že Tunis je Last Minute, povedala si, že tu budú!" Pozvoľna som prešla do záhrady, odkiaľ sa ozýval chlapčenský krik. Peťo a Tibo sa naháňali a špliechali na seba vodnými pištoľami. Bolo by to naozaj zábavné sledovať, keby mi obaja neuštedrili poriadnu dávku studenej vody. „Och, zlatíčko prepáč, že som tak kričala, ale zháňam animátorov do tábora, lebo Pekárových naničhodné decká idú do Tunisu!" zamrmlala viac pre seba ako pre mňa, no tie slová ma vážne zaujali. „Čože? Zháňate animátorov?" opýtala som sa akože len mimochodom, no v hlave sa mi spontánne zrodil plán.

Super leto??? Áno, prosím!!!Donde viven las historias. Descúbrelo ahora