Super leto??? Áno, prosím!!!

50.

Júlia

Najlepšie na tom, mrznúť v jazere bolo to, že všetci ľudia čo mi doteraz (musím to tak nepekne nazvať) zavadzali, zmizli do chaty a začali chystať obed alebo čosi podobné. Zostala som tu len ja s Kamilou, Jankou a Majkou a tiež Stano, Peťo, Braňo, Juro a obaja Tomášovia. Dali sme si zopár závodov, ktoré chalani na striedačku vyhlasovali, aby vždy zvíťazili a potom sme si dali súťaž v skokoch do vody z nebezpečne a veľmi nestabilne vyzerajúcej starej lávky, ktorá priam volala po tom, aby z nej človek strmhlav skočil do ľadovej vody. „Kde mám šatku?!" Tomáš (teraz už bez šatky, pre lepšie rozoznávanie ho volám Tomáš Jedna) si zhrozene prehrabol dlhé mokré vlasy a až teraz si uvedomil, že jeho čierna látková pýcha zmizla. „Tú si stratil niekde medzi 'Utopím ťa!' a 'Sledujte!"' informovala ho Majka bezcitne a napravila si celé čierne plavky. „Nie! Môj život bez nej nemá žiadny zmysel!" zakvílil dramaticky a Kamila vedľa mňa trochu podskočila. „No dobre ty, ideme nazad a nájdeme ti nejaký iný zmysel života!" Braňo ho objal okolo ramien ako taký profesionálny motivačný guru a v mokrých teniskách sa strácali v lese za zvuku Braňovej otázky „Rozmýšľal si niekedy nad frajerkou?" S Kami sme sa na seba uškrnuli a zamotané do osušiek sme šli za nimi. V lese bol príjemný tieň, na rozdiel od vylihovania na priamom slnku, kde bolo aspoň osemtisíc stupňov. „Motivácia na dnes!" zareval nám Jurík do ucha až sme obe nadskočili. Majka za nimi sa zachichotala a čosi povedala vysmiatej Janke. Obe vyzerali akoby ich práve priviezli z nejakého festivalu. Z Grapu alebo z Tomorrowlandu alebo tak. „No daj!" uškrnula som sa na zelenookého chlapca a vymenila som si pohľad so svojou najlepšou priateľkou. „Dnes sa celý deň...." jeho asi skvelý nápad prerušil Peťov výkrik. „Mám bezva nápad!" zareval blond muzikant a zatváril sa akoby objavil liek na rakovinu. Páni, tí chalani dnes hýria nápadmi a to ešte nie je ani poludnie!

Kamila

Peťov skvelý nápad, ktorý nám ešte ani nestihol prezradiť zlyhal hneď, ako sme sa vrátili do zázemia. „No tu ste kurátka, poďte na obed!" zamávala na nás Lujza a zmizla za dverami doupě. Vošli sme dnu a s Julčou sme sa rýchlo vopchali na posledné dve voľné miesta pri sebe. Myslela som si, že je ešte len ráno, no pri pohľade na hodiny v prepchatej jedálni som zistila, že v jazere sme sa máčali zrejme dosť dlho. Popravde, to mäso s ryžou som ani nevnímala. Mechanicky som si do úst vkladala vidličku a popritom sledovala Stanovu ľavú polovicu tváre pár ľudí odo mňa. Dokonca som ani nepočula, že Jarka niečo povedala, už som len videla, ako všetci vstávajú od stola a smejú sa kučeravej Barbore a Timovi, ktorí zrejme dostali službu v kuchyni. Zmätene som vybehla za ostatnými von. Zase si každý robil, čo chcel, a ja som odrazu nevedela, čo mám robiť, ku komu sa pridať. „Kamilá, Júliá," zamával na nás Braňo a my sme sa rozbehli k ich malej skupinke. „Čo ideme robiť?" spýtala som sa celá nažhavená, až som sa striasla. „Uvidíš," odvetil Braňo tajomne a spolu s Peťom, Denisom, Jurom, Majkou, Erikou a Tomášom sa vydali po neznámej cestičke do lesa. My dve sme tam zostali stáť a Júlia sa spýtavo obzrela kamsi dozadu. „Nezdá sa jej, že s ním trávi priveľa času?" zosmutnela som, keď som si aj ja všimla Janku, ako zase kamsi ide so Stanom. Práve mu niečo povedala a on sa začal tak strašne smiať, až sa chytil za brucho v bordovom tričku a vlasy mu podskočili na hlave. „Nechápem," pokrčila plecami Julča, „to ju nikto nenaučil, že sa má so svojimi vecami aj podeliť?" Zasmiala som sa a objala ju okolo pliec. „Nechajme to tak," uzavrela som a rozbehli sme sa po cestičke za ostatnými, ktorí nám zatiaľ zmizli z dohľadu. Neutiekli ďaleko, Peťo práve odomykal zámok na malej drevenej chajde. „Páni," Jurovi sa rozžiarili zelené oči, keď ju otvorili a Braňo sa z nej o chvíľu vrátil aj s postrojom a veľkými horolezeckými karabínami. Najskôr som nechápala o čo ide, no potom ma Erika drgla a prstom ukázala na lano napnuté vysoko medzi dvoma stromami. Páni!

Júlia

Nikdy! Ani za tisíc rokov a za nekonečné zásoby gumených cukríkov ma nikto nedostane na lano. Dokonca aj plavky zo stromu mi musela doniesť Erika, pretože ja dostávam závrate už aj vtedy, keď sa postavím na privysokú stoličku. Kamila si práve navliekla pás plný akýchsi praciek a na karabínu naboku si pripla tmavomodré lano. Skvele jej ladilo s tielkom, čo mala práve na sebe, ale to nebolo podstatné. „Chceš ísť prvá?" opýtal sa Braňo zvesela a už ju aj s Peťom istili, keď sa šplhala po drevených doskách ledabolo pribitých o vysoký strom. „Jasné!" zvolala, keď sa vyštverala na malilinkatú drevenú plošinku aspoň tisíc kilometrov nad našimi hlavami. Fajn, možno to bolo len štyri či sedem metrov, ale keď sa bojíte výšok, je to presne taká istá vzdialenosť! „Okej, teraz sa chyť toho lana hore a prerúčkuj..." prestala som počúvať Denisove navigácie a oprela som sa o strom. Onedlho sa Kamila spustila z úplne iného stromu a za salvy úctivého potlesku sa poklonila, až jej takmer spadla prilba z hlavy. Žiarila ako stowattová žiarovka a hádzala úsmevy na všetky strany. Potom tú istú trasu, len o čosi rýchlejšie prešiel aj Tomáš, Erika, Juro, Braňo a Denis. „No poď Juli," Peťo mi navliekol všetky bezpečnostné pásy a na blond vlasy mi nacapil helmu. „Nemôžem," vydýchla som, keď sa Denis chopil lana. „Je to ľahké!" mávla Erika rukou. Ak ma tým chcela motivovať, tak to nezabralo. „Nie! Ja nemôžem!" povedala som hlasom o pár oktáv vyšším ako normálne, keď sa na mňa všetci pozreli. Fajn, nevyleziem na strom a ešte sa na mňa všetci dívajú! Nechceli by sem ešte všade nahádzať hady, aby bola zbierka mojich fóbií kompletná?! „Mám ísť s tebou?" opýtal sa Peťo pomaly. Každým dňom sa mi viac a viac zdá, že si ma adoptoval za svoju malú sestru. „Nie," pokrútila som hlavou a rozopla som si všetky remienky, ktoré tak starostlivo zapol. Kamila mi stisla ruku a obe sme sa razšej pustili do povzbudzovania Majky a do tábora sme sa vrátili až večer, keď vyskúšali všetky obtiažnosti lanovej dráhy, na ktorú som sa celú dobu neprinútila vyliezť. Dokelu, prečo sa musím správať ako ustráchané decko?