2.

155 17 1
                                    

Kamila

5.jún. Piatok, posledná hodina, fyzika. Sedíme v učebni a počítame príklady. Hrozná otrava. Pozorne som sledovala ruku našej profesorky a snažila sa pochopiť niečomu z toho, čo čmárala na tabulu, ale bolo to k ničomu. Skôr mi pripomínala moju malú sestru Lauru, ktorá sa až vyžíva, keď kreslí lúku a papier zaplní všetkými možnými kvetmi a tvormi. Až na to, že na lúke našej drahej pani profesorky Řěháčkovej neboli motýle ani kobylky, ale celé tisíce rôznych značiek, znamienok, šípok, vzorcov, písmen, tvarov, čiar, grafov a podobných vecí zo života fyzikov. A akoby toho nebolo dosť, v učebni bolo také strašné teplo, že dlaň sa mi spotila len čo som v nej zovrela pero. Všetci sme držali v ruke fľašu s vodou, z ktorej sme si neustále odchlipávali, aby nás to teplo úplne nezruinovalo. Aj tak som mala pocit, že mozog mám už totálne prevarený. Pravým lakťom som nenápadne drgla do Júliinho ľavého. ,,Čas", sykla som, ani som sa na ňu nepozrela a ďalej som si opisovala tie nezmysly z tabule. Kútikom oka som však zachytila, ako Júlia svojím dokonale natrénovaným pohybom s rýchlosťou svetla vylovila mobil z vrecka, mrkla na čas a zas ho tam vopchala. ,,Už," pošepla mi späť. Chcela som si zhlboka vydýchnuť, ale piatkový, posledný cvengot školského zvonca ma predbehol a tým ma vytrhol z celotýždňového utrpenia. ,,Jóóó," zaplesala Júlia. Vyskočili sme a veci si rýchlo hádzali do tašky. Učiteľka niečo hovorila, ale cez hrmot stoličiek som jej nerozumela ani slovo. Prehodila som si tašku cez plece a tlačila sa s ostatnými k východu. ,,Že si to máme dorátať na úlohu," zamrnčala Júlia, keď ma dobehla na chodbe. Aj pre ňu bol fyzika jeden veľký, nepredvídateľný chaos. Zasmiala som sa: ,,Keby tak vedela, že my máme na to ľudí!" Júlia si zastrčila prameň vlasov za ucho a tiež sa zasmiala. Aj keď sme tomu ani jedna nerozumeli, v triede sa vždy našiel nejaký dobrodinec, ktorý nám poskytol inšpiráciu v podobe výsledku svojej úlohy. Už bol však víkend a ďalej som sa tým nechcela zaťažovať, preto som sa Júlie spýtala:,, Čo by si povedala na kopček zmrzliny?"

Super leto??? Áno, prosím!!!Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon