Super leto??? Áno, prosím!!!

43.

Júlia

Kamila tvrdí, že frajer jej sestry je náramný fešák. Tiež tvrdí, že Stano je fešák. A v neposlednom rade sme sa obe zhodli, že Lukáš je tiež fešák. Tak ma napadá, keď je vo svete toľko pekných chlapcov, prečo ani jeden z nich nie je môj?! „Asi je super, ale podľa mňa trochu nudný," zhodnotila to moja kamoška, keď sme sedeli na púšti a ohlodávali nanukové paličky. Neviem či si to všimla, ale roztopená čokoláda jej začala pomaly stekať po ruke. „Celú dobu sa správal nesmierne zdvorilo, milo, asi aj vtipne...." oblizla si ruku „ale zdá sa mi taký, málo akčný, chápeš!" Áno chápala som. Bolo veľa chlapcov, dokonca z našej školy, ktorých sme považovali za super vtipných a akčných a to dokonca ani nejazdili na rozzúrenom býkovi a nevrhali sa strmhlav z útesov a áno, chcela som sa tešiť zo super frajera jej sestry, ale moju hlavu zamestnávali len tri veci. Na prvom mieste bolo to, aká nadprirodzená sila presvedčí mojich rodičov, aby ma pustili na letný kemp, ktorý sa začína už budúci pondelok, ako druhé nasledovali myšlienky na chlapcov, (prepána, veď som predsa tínedžerka, ja na nich myslím väčšinu dňa) a v neposlednom rade sa mi v hlave mlela tiež myšlienka na to, či som pri odchode zamkla bráničku, pretože u nás dnes bola celá Peťova partia a tiež pár Radových kamarátov. To tretie ma v momentálnej situácii trápilo asi najviac, takže sme sa postavili na odchod. „No čo, možno ťa ešte prekvapí," pokrčila som plecami, ešte než sme obe naskočili na bicykel a začali šliapať späť do mesta.

Večer, keď už slnko nepripekalo ako divé a ja som sa nebála vyjsť z domu bez ochranného faktoru osemsto som prezvonila Kamilu, aby mi prišla pomocť. Kindermafia, ktorá u nás trávila celý deň sa chystala opekať a po trištvrte hodine neúspešných pokusov zapaľovania ohňa sa na rad dostal tekutý podpaťač a kamarátky zápalky. Ako tam tie decká sedeli, smiali sa a jedli nezdravé pripálené špekáčiky, mala som strašnú chuť sa rozrevať. Presne takto to mohlo vyzerať v tom kempe, vtipy, jačanie, jedlo....Božéééé! Prečo ma tam nechcú pustiť?!

Kamila

„Keď doperie práčka, vylož ju na balkón. Áno a...vyložiť môžeš aj umývačku," diktovala moja mama, keď si strkala kľúče do kabelky. Bola streda a bolo ešte len skoré ráno, no moja mama sa už stihla nahnevať. Na mňa, ako inak. Trochu som totiž frflala, keď ma ráno zobudila a povedala, že mám strážiť Lauru. Nato som jej povedala, že som chcela ísť s Júliou aspoň do mesta, keďže ma nemieni pustiť na ten poondiaty kemp. Áno, myslím, že som to povedala presne takto. Potom sa na mňa usmiala a povedala mi, že keď sa mi zdá, že mám málo roboty, tak mi ešte pridá...Ty kokso, presne ako z Popolušky! Potom mi asi štyri minúty len diktovala zoznam domácich prác a ja som sa snažila nefunieť pri tom ako rozzúrený rodeo býk. Ách jaj! Teda...nebola naozaj nahnevaná, stále totiž u nás doma pretrvávala akási eufória z príchodu drahého Daniela. Všetci u nás doma si ho veľmi obľúbili, dokonca aj Júlia povedala, že ho musí vidieť. Dobre, Dano nie je zlý! Je milý, pekný (áno, naozaj je!), sympatický, múdry (študuje aplikovateľnú matematiku, pomóóc!!!), vie presne ako sa má baviť s mojimi rodičmi, a čo je najdôležitejšie: zrejme miluje moju sestru. Proste ideálny typ dokonalého švagra a kedykoľvek inokedy by som sa z toho vedela vytešovať, len nie práve teraz, keď riešim aj ja otázku života a smrti. ,Aj tak som už asi doriešila,' vzdychla som si, keď mama odišla. Skvelé! Na kemp ma nikto nepustí a Paťa bude ukrátená o spoznanie sa so svojím švagrom/mojím budúcim manželom. „Kami?" Tón Laurinho hlasu prezrádzal, že sa ma chce spýtať niečo dôležité. Ešte v pyžame ku mne priťapkala s bosými nohami a ja som si čupla, aby mi to mohla pošepkať do ucha: „Príde dnes Danko?" Zasmiala som sa a pokrčila som plecami. „To neviem Lauri, ale rozhodne viem, kto príde," zašvitorila som nevinne, keď som stlačila tlačidlo odoslať na sms-ke s obsahom čau, dnes nikam nejdem, žiadne slzy!