Super leto??? Áno, prosím!!!

23.

Júlia

V stredu ráno som do seba nedostala ani len cereálnu tyčinku. Žalúdok som mala celkom stiahnutý a nervózne som uvažovala, či som niečo nezabudla. Opaľovací krém? Predné vrecko. Zubná kefka? Kufor. Slnečné okuliare? Vo vlasoch. Ach! Na Púšť jazdíme takmer každý deň, no celkom mi vyhovovalo, že nás tam odvezie Kamina mama- s kufrom by sa nám asi dosť ťažko bicyklovalo. Nastúpili sme do auta a trošku trpko sme sa na seba usmiali. Kami bola rovnako nervózna ako ja- mala len obyčajný vrkoč a aj ten bol dosť rozpadnutý. Vôbec sme nevedeli čo nás čaká, navyše niečo také ako animátorské stretko sa vôbec nekonalo! Hneď ako sme prišli na miesto, zalial ma studený pot a dostala som chuť ujsť. Pred veľkou, drevom obloženou chatou, pobehovalo asi tisíc detí. No dobre, bolo ich asi len sedemdesiat, ale to už je skoro tisíc! Okolo nich sa motali mamičky, ktoré ustráchane kontrolovali dostatok spodného prádla a ponožiek, či oteckovia čo si svoje ratolesti ostošesť fotili, akoby ich už nikdy nemali vidieť prípadne sa nadrapovali s preplnenými kuframi. Ani sa nečudujem, ja sama som mala stredne veľký sivý kufor a malý príručný ružový ruksak. „Uf," zhodnotila Kami situáciu a obe sme si naraz prevliekli cez hlavu tričko s logom tábora. Vystúpili sme a pokúšali sme sa bez povšimnutia prekĺznuť do budovy, no neúspešne.Hneď sa na nás vrhla znepokojená mamka akejsi pobledlej dievčinky. Malá mala asi sedem rokov, na nose natretý opaľovací krém, bledé vlasy zviazané červenou gumičkou a priveľká šiltovka jej padala do čela. „Všetky deti sa najskôr zhromaždia v spoločenskej miestnosti." odrecitovala som rozhodne ignorujúc čokoľvek, čo sa mi snažila vysvetliť. „Ale..." začala znova. „V spoločenskej!" zopakovala som trochu hlasnejšie a o ničo rozhodnejšie. Mamička na mňa prekvapene zažmurkala, dievčatko sa zatvárilo trošku vystrašene. Toto bude riadna fuška!