Broken ||n.horan au✔

prologue

Dážď, stekajúci po mojej tvári si zotriem, zrýchľujúc svoju chôdzu mierenú k jeho domu.

Rukami si oviniem svoj trup a tým sa snažím zahriať svoje premočené telo.

Ľutujem každé jedno slovo, ktoré naznačovalo, že je klamárom. Ľutujem, že som pochybovala o tom, že aj niekto taký ako je on by sa mohol niekedy zmeniť.

Privriem oči, keď si spomeniem na bolesť v jeho očiach, ktorých farbu možno prirovnať k oceánu.

Až vtedy, keď odišiel som si uvedomila, že kúsky môjho polámaného srdca, spojil on. Zničil všetky moje pochybnosti a zakryl všetky jazvy, nesúce sa mojou doráňanou dušou.

Bez neho mi chýba dych potrebný na moje prežitie. Bez neho nemám síl kráčať, lebo to on ma donútil prekročiť všetky moje bolesti.

Spravím zopár krokov k dverám, deliacim ma od jeho blízkosti. Nerozmýšľam nad tým, čo sa môže stať, keď ma odmietne, tak ako som odmietla ja jeho. Len konám činy, o ktorých si myslím, že sú viac než správne.

Zvuk zvončeka sa dostáva do mojich uší a jediné, čo môžem v tejto chvíli robiť, je čakať. Čakať na chlapca, ničiaceho všetko, čo je povolené. Na chlapca, ktorého činy sú vždy nepremyslené a až príliš nespravené, no mňa učia žiť.

Otvárajú sa dvere a ja len dúfam, že v nich bude stáť on a nie niekto iný.

Vydýchnem všetken vzduch, ktorý zadržiavajú moje pľúca, keď sa stretnem s jeho modrastými očami.

V jeho tvári neiskrí ako zvyčajne, keď ma zbadá. Pozerá sa na mňa, no výraz tváre o ňom hovorí, že mojou návštevou nie je nadšení. Jeho zrak brázdi mojou tvárou, no zanecháva za sebou chladné stopy ako dážď, ktorého kvapky, stále dopadajú na moju tvár.

,,Niall, je mi to ľúto. Je mi ľúto to, čo som povedala. Mýlila som sa, tak strašne moc som sa mýlila," hovorím mojim trasúcim sa hlasom, predstavujúc si tie najhoršie slová, ktorými ma môže v tomto okamihu obdariť.

,,Nie, ty si len uverila tým, čo hovorili, že som problém. Uverila si tým, ktorí o mne nevedia nič a hovoria lži. Nemám pravdu?" Nadvihuje obočie a ja môžem počuť v jeho hlase všetko okrem nehy, ktorou na mňa zvykol hovoriť.

,,To nie je pravda, nikdy som nepovedala, že si pre mňa problém. Si pre mňa presný opak," strasiem sa pod náporom zimy, prechádzajúcej mojím telo, hoc je Niallov pohľad nedostupný, všimne si môj stav.

,,Obaja viem, že to pravda je. A vieš prečo? Pretože ja som pre teba skurvene zlý. Nezaslúžim si ťa, viem to, pretože každý, kto sa pohybuje v tvojej blízkosti, mi to hovorí. Nezaslúžim si ťa a toto poznanie ma skurvene ničí. Nikdy neprijmem ten fakt, ktorý mi hovorí, že som to najhoršie, čo ťa v živote mohlo stretnúť. Som problém, tak sa odo mňa drž ďalej, bude to pre nás oboch najlepšie," chystá sa zatvoriť dvere, no ja mu jeho čin prekazím.

,,Tie slová som prestala počúvať vedy, keď som si uvedomila, že tých, ktorých milujem, nemilujem ani zďaleka tak ako teba," naliehavo skríknem, na čo upútam jeho pozornosť.

Spraví ku mne pár krokov a jeho očami sa naplní prekvapenie, pretože po všetkých tých chladných nociach, strávených v jeho objatí, som nazbierala odvahu, povedať mu o svojich citoch.

Odvaha, ktorej som sa tak dlho stránila kvôli slovám, hovoriacim, že Niall je ten, čo môj život len zhorší. No tieto slová sa mýlili, lebo on je dôvodom toho, prečo je moje srdce znova spojeným celkom.

•• prológ pozmenení 12.4 2016

°°Upozornenie: Prvých 5 častí nie je vhodných pre povahy, ktoré nemajú radi smutné opisy.°°

••dúfam, že vás prológ zaujal.

••budem rada za každú hviezdyčku/vote alebo názor, ktorý si rada prečítam hocikedy.