Broken ||n.horan au✔

two

Kvapky dažďa, ktoré pokrývali chodník, sa trblietali vďaka mesačnému svitu, ktorý naň dopadal.

Zhíkla som, keď sa dvere od nášho domu prudko otvorili, no upokojila som sa v ten moment, keď som zbadala postavu Harryho.

,,Trinity, poď do vnútra, vonku je už zima," prosebným tónom hlasu prehovoril do ticha, ktoré sa okolo mňa rozprestieralo.

,,Tu sa to stalo prvýkrát, Harry. Tu mi dal Zayn prvý bozk. Bol chladný večer presne ako dnes a ja som sa chystala ísť do domu. No vo všetkom mi zabránila jeho ruka. Pamätám si jeho nesmelý výraz tváre, bol predsa ešte taký malý, mal len 16. No aj napriek tomu sa odvážil spojiť naše pery," zasnene som sa pozrela na mesiac, ktorého svetlo mi udrelo do očí.

Môj pohľad prešiel na Harryho, ktorý ma so záujmom v očiach pozoroval.

,,Bolo to tak dokonalé. Cítila som sa neopísateľne, snažila som sa v tej chvíli usporiadať všetky myšlienky, no nešlo to. Jediné, na čo som vtedy myslela, boli jeho pery. V tú chvíľu som si uvedomila, že som klamala sama seba. Hovorievala som, že ho nenávidím, no vlastne som ho milovala," dopovedala som a bola som si viac než istá, že v mojich očiach sa vytvorili iskry, ktoré som postupom času prestala poznávať.

Vždy som hovorila, že ho nenávidím. Jediný, kto o tom vedel, bol Harry, ktorý to vždy proti mne zneužíval. Prvýkrát to spravil, keď sme boli malé deti, ktoré vlastne ešte nevedeli, ako to v živote chodieva.

,,Harry, pamätáš sa na ten deň, keď sme sa bili o tú čokoládu u nás na záhrade?" Pootočila som k nemu hlavu a spýtavým pohľadom som si ho prezrela.

,,Boli sme malí," skonštatoval, no jeho kútiky úst sa mykali do úsmevu.

,,Keď som ti ju vytrhla z ruky, vykričal si mi, že si raz vezmem Zayna aj napriek tomu, že si dobre vedel, že som ho nenávidela odvtedy, čo mi zničil moju obľúbenú bábiku v škôlke," zbadala som jeho výraz tváre, ktorý značil to, že si na to pamätá rovnako dobre ako ja.

V túto chvíľu, som sa chcela smiať a byť v Zaynovom náručí, no uvedomila som si, že Zayn už nežije.

Podlomili sa mi kolená a ja som dopadla do kaluže, ktorá vznikla vďaka dažďu.

,,Trinity," hystericky zvrieskol Harry, no ja som mu nevenovala ani jeden pohľad.

Začala som pociťovať bolesť, ktorú som cítila každé ráno, keď som vstávala a každú noc, keď som zaspávala.

Začala som nahlas vzlykať aj napriek tomu, že ma Harry prosil, aby som prestala.

No ja som nemohla, nechcela som, len vďaka tej bolesti, ktorú som cítila, som sa cítila živá. Len tá bolesť mi pripomínala, že kedysi som bola šťastná.

Harry ma vyzdvihol do vzduchu a kráčal smerom k nášmu malému domčeku na okraji cesty.

Slzy z mojich očí padali až prirýchlo a ja som sa ich neunúvala zotierať aj napriek tomu, že som vedela, že sa vpijú do Harryho trička.

,,Upokoj sa, Trinity, prosím, ubližuješ tým mne, ale aj sama sebe," šepkal mi do vlasov a ľútostivo sa na mňa pozeral.

Ovialo ma teplo, keď Harry vstúpil do domu. Ostré svetlo mi udrelo do očí a to zapríčinilo, že som nimi zaklipkala.

Harry so mnou kráčal až k obývačke, kde ma položil na sedačku. Začal zo mňa vyzliekať premočené rifle. Keď sa mu to podarilo, zabalil ma do huňatej deky, ktorá bola položená na kraji sedačky.

Smrkla som, keď som si uvedomila, že sme takto, zabalení v deke spolu so Zaynom, sedávali uňho všetky zimné večery.

Neuvedomila som si, že Harry odo mňa odišiel, len som stále vzlykala. Zayna mi pripomínalo všetko, každá vec, ktorú som denne používala, každé miesto, kde som pravidelne chodievala. Nemala som šancu naňho zabudnúť, no problém bol v tom, že ja som nechcela.