Broken ||n.horan au✔

nine

Moje oči pozorovali okná, za ktorými bolo vidno osvetlenie, keďže vonku sa stmievalo.

Nervózne som klipkala očami, pretože mi už niekoľkokrát zvonil mobil, ale ja som nezdvihla. Nechcela som. Zaujímala som sa len o Niallovu postavu, ktorá obývala pohovku a jeho ospalá tvár bola otočená mojím smerom.

,,Cítiš sa už lepšie?" Šepol zachrípnutým hlasom a nervózne si vošiel do vlasov, ktoré boli už v tejto chvíli dostatočne strapaté.

,,Ja myslím, že nie. Už dávno som sa necítila dobre," môj výraz tváre sa skrčil do bolestnej grimasy.

,,Prečo si sa presťahovala sem? Nemyslím si, že je vhodné, aby si v takejto situácii menila prostredie," pokrútil hlavou do strany a čakal na moju reakciu.

,,Moja mama a brat si mysleli, že to bude pre mňa najlepšie. Myslia si, že keď ma odtrhnú od prostredia, ktoré mi ho pripomína, pomôžu mi naňho zabudnúť. Ale ja nechcem zabudnúť. Vec, ktorej sa bojím najviac, je práve zabudnutie. Bojím sa, že zabudnem na to, ako vyzerala jeho tvár. Na to, ako znel jeho hlas. Alebo na to, ako chutili jeho pery. Sú to štyri mesiace a možno si to nechcem priznať, ale stráca sa z mojej mysle," cítila som, ako mi po tvári začali samovoľne kĺzať slzy, čo Nialla doslovne znepokojilo a postavil sa z miesta, na ktorom sedel.

Zaujal okraj postele a položil svoju ruku na tú moju. ,,Mám strach, Niall. Strach z toho, ako budem ďalej žiť," šepla som a stisla som jeho ruku.

Chcel niečo povedať. Videla som to na ňom, keďže sa zhlboka nadýchol a pootvoril pery.

Avšak zvuk môjho mobilu ho prerušil. ,,Mala by si to zdvihnúť," odtiahol svoju ruku z tej mojej a na jeho tvári sa objavil neprítomný výraz.

Jemne som prikývla a tým, že som prijala hovor, som sa ocitla v nepríjemnej situácií.

,,Trinity, môžeš mi vysvetliť, kde si?" Vydýchla som všetok vzduch, keďže hovor nebol od otca, ale od Harryho.

,,Som v poriadku," prehovorila som a jazykom som prešla po svojej pere.

,,Nebol by som si tým istý. Otec mi pred chvíľou volal a povedal mi, že si utiekla zo školy a nie si doma. Bojí sa o teba, Trinity." Bola som prekvapená, že hovoril tak pokojne. Nikdy to totiž nerobieval.

,,Prečo na mňa nekričíš?" Zmätene som šepla do telefónu.

,,Louis," uchechtol sa. ,,Povedal mi, že si odišla s nejakým snobom, ktorý nemá dobrú povesť. Povedal som to otcovi a myslím, že vedel, o koho sa jedná. Pravdepodobne stojí už pred domom toho skurvenca," zanadával, keďže jeho nenávisť k bohatým ľuďom bola až príliš veľká, nikdy ju nevedel ovládať.

,,Harry, ja ťa zabijem," nervózne som zvýskla a začala sa zdvíhať z postele.

Zrušila som hovor, keďže som naozaj nechcela, aby ma otec videl ležať v Niallovej posteli.

,,Ja už pôjdem. Ďakujem za všetko, čo si pre mňa spravil," vyzliekla som si jeho mikinu, ktorú mi dal, a podala som mu ju do rúk.

,,Ahoj," naposledy som sa naňho pozrela a po tom, čo som zachytila pozdrav z jeho strany, som odišla z izby.

,,Trinity," skríkol, na čo som zastavila a čakala, dokým ma nedobehne.

,,Nevieš, kde je východ," poškriabal sa na zátylku a postavil sa vedľa mojej postavy.

,,J-a," zakoktala som sa a svoj zrak som sklopila k nohám.

Niall začal kráčať smerom vpred a jemne zovrel moje predlaktie. Tým ma donútil nasledovať jeho postavu.