Broken ||n.horan au✔

six

Zhlboka som dýchala, keď som sa prebúdzala v tme, ktorá pokrývala celú miestnosť.

Klipkala som očami a stále dookola si hovorila, že to bol len sen.

No keď som si uvedomila, že v tom sne bolo všetko pravdivé a skutočnosť nie je iná, chcelo sa mi kričať tak hlasno, že by moje hlasivky nevládali ani len šepkať.

Rukami som si prešla po tvári a skúmala okolie, ktoré sa mi zdalo neznáme.

Môj zrak zastal na hodinách, visiacich na stene, a keď som zistila, že je len päť hodín ráno, pokrútila som hlavou.

***

Sedela som na barovej stoličke a moje ruky zvierali pohár pomarančového džúsu, ktorý mi dala Katie.

Hoc bola moja hlava sklonená nadol, jej pohľad spočíval na mojej maličkosti.

,,Chceš sa o tom porozprávať?" Prehovorila do ticha, ktoré mi vyhovovalo.

,,Bolo by to zbytočné, aj tak by si ma nepochopila," prstami  som prechádzala po okraji pohára, hovoriac jej slová, na ktoré som nečakala odpoveď.

Vedela som, že bude chyba zísť dolu do kuchyne, no nemala som ani potuchy o tom, že by tu mohla byť otcova žena.

,,Pochopila by som ťa viac než ktokoľvek iný. Bola som presne v tej istej situácii," bolesť v jej hlase sa nedala prepočuť, a tak som zdvihla hlavu nahor, aby som jej mohla vidieť do očí, ktoré boli zaplnené slzami.

,,Predtým, než som si zobrala tvojho otca, som mala vlastne dokonalý život až do dňa, kedy nezomrel môj manžel. Bez neho som sa ocitla v cudzom svete. Vo svete, v ktorom som potrebovala kyslík ako jeho lásku. Zomrel a s ním aj časť mňa, ktorá sa doteraz nevrátila," zastavila sa, aby nabrala odvahu pokračovať vo svojom príbehu, ktorý mi je neznámy.

,,Zrútila som sa a prestala vnímať všetko čo predtým. Keby som nestretla tvojho otca, pravdepodobne by som skončila niekde na psychiatri a Caroline v detskom domove. Ešte stále si myslíš, že by som ťa nepochopila?" Hoc sa jej hlas triasol, rozumela som jej každé slovo a aj otázke, ktorú mi položila.

,,Nevedela som, že si zažila to čo ja," ľútostivo som sa na ňu pozrela, pretože som ju súdila aj napriek tomu, že som o nej nič nevedela.

,,Nemusíš sa báť hovoriť o svojich pocitoch, Trinity. Bude ti lepšie, keď sa niekomu vyrozprávaš," chytila moju trasúcu sa ruku do tej svojej, čakajúc na moje slová.

,,Bojím sa každého dňa, ktorý mám žiť bez neho. Je to len určité prázdno, ktoré neviem pomenovať. Nevládzem a ani sa nesnažím vládať ísť ďalej. Chcem byť s ním, len tento jediný pocit vnímam, lebo bez neho je moje bytie ničím," nezačala som plakať, čo ma prekvapilo natoľko, že som po svojich lícach prešla prstami, aby som sa naozaj presvedčila o tom, že sú suché.

,,Čím skôr sa pohneš vpred, tým skôr sa naučíš žiť s tým, že vedľa teba už nikdy nebude. No navždy budeš mať pocit, že ťa chráni," uistila ma svojím žiarivým úsmevom.

,,Prestane to niekedy tak bolieť?" Nadvihla som hlavu k tej jej, dúfajúc, že prikývne, no ona spravila presný opak.

,,Nie, vždy sa budeš prebúdzať s prázdnotou v srdci, avšak musíš nájsť človeka, ktorý to prázdno zaplní. Toto je jediným riešením," vzdiali sa od mojej sediacej postavy ku kuchynskej linke, odkiaľ si zoberie pohár naplnený priezračnou tekutinou.

,,Ale ja nechcem nikoho okrem neho," zamračila som sa nad jej slovami, ktoré sa mi vôbec nepáčili.

,,Trinity, život sa ťa nebude pýtať, či chceš, alebo nechceš, on ťa postaví pred hotovú vec," s pobavením v hlase povedala po tom, čo sa napila z pohára, v ktorom mala vodu.