Broken ||n.horan au✔

twenty-eight

°°Viem, že som spravil chybu, keď som to nechal zájsť až tak ďaleko, ale neľutujem to.°°

Trinity

,,Pôjdeme až vtedy, keď mi odpovieš na moju otázku," povie pokojne a jeho telo sa nehýbe vpred, hľadí na mňa a v jeho pohľade je stopa po hneve.

,,Zayn nemal rád, keď som bola v jeho blízkosti, takže nie, Niall, nemala som s ním blízky vzťah," pretočím oči a otrávene si povzdychnem, pretože moja nechápavosť voči jeho správaniu sa stupňuje.

,,Ani ja ho nemám rád a to ho ani nepoznám," zamrmle a konečne donúti svoje chodidlá kráčať.

,,Nemáš dôvod na to, aby si ho nemal rád," zavrčím naňho a moje telo si sadá na sedlalo spolujazdca, pozorujúc Niallovu postavu.

,,Čo ti zase je?" Povzdychne si a z jeho tváre mizne všetok hnev, pozerá na mňa tými svojimi očami, ktorých farba je tak nevinná, že by bol hriech myslieť si o ňom, že má aj zlé stránky.

,,Nič," šepnem, vediac, že na viac sa nezmôžem, pretože jeho oči na mňa pôsobia až príliš obmäkčujúco.

Naštartuje auto, pričom sa na mňa pousmeje a jeho zrak prejde k ceste, ktorá je len slabo osvetlená. Úsmev mu neopätujem a pootočím k oknu hlavu, pred očami mi prebieha ten moment, keď jeho ruky boli položené na mne neznámom dievčati.

Zatvorím oči, snažiac sa na to nemyslieť, no akokoľvek sa snažím, nejde to, a ticho, nachádzajúce sa v aute, tomu vôbec nepomáha.

,,Trinity, čo sa deje?" Zúfalo si povzdychne, pričom jeho prsty nájdu miesto v jeho blonďavých vlasoch.

,,Prečo si ma zobral so sebou, keď si si ma skoro ani nevšímal," podráždenosť v mojom hlase sa nedá prehliadnuť a podľa Niallovho výrazu tváre môžem povedať, že aj on si ju všimol.

Nakrčí obočie a jeho hánky zblednú, keďže silno stlačí v rukách volant, pozerajúc sa pred seba, ako keby som vedľa neho nesedela.

,,Bol som preč len pár minút, Trinity. A navyše si povedala, že ti nebude vadiť, ak ťa na chvíľu nechám osamote," povie a ja sama som prekvapená tým, ako pokojne znie jeho hlas.

,,To je pravda, ale nepovedala som ti, že mi nebude vadiť, keď budeš ohmatávať iné dievčatá," zavrčím, neuvedomujúc si, že moje slová znejú až príliš žiarlivo.

Niallova tvár sa zvinie do pobavenej grimasy a z jeho pier vyjde tichý smiech. ,,Ty žiarliš?" Spýta sa a svoju tvár otočí k tej mojej, hoc by sa mal venovať ceste, ubiehajúcej pred ním.

,,Vyzerá to tak," odfrknem si, vydychujúc všetok vzduch, zhromaždený v mojich pľúcach, keď zazriem dom, patriaci môjmu otcovi.

Niall sa nadychuje a ja viem, že plánuje začať hovoriť, no ja mu tú možnosť nedávam, pretože hneď ako auto zastavuje, otváram dvere a vychádzam z neho.

Moje kroky sú rýchle a dych, ktorý mi pred malou chvíľou stačil, mi už nestačí kvôli vetru, udierajúcemu do mojej tváre.

,,Trinity," krik Nialla zasiahne moje uši, čo vnímam až vtedy, keď sa jeho postava ocitá za tou mojou a pomocou svojich rúk chytá moje predlaktie, čo v mojom vnútri vyvolá príjemný pocit.

Zastanem vo svojej chôdzi a Niall obracia moju tvár jeho smerom. Jeho dych naráža do mojich trasúcich sa pier a ticho, ktoré medzi nami nastalo, mi naznačuje, že Niall myslí len na jednu jedinú vec.

,,Chcem ťa bozkávať," šepne, potvrdzujúc mi moju teóriu.

,,Bozkávaj to dievča, ktorého si sa dotýkal," pozriem mu do očí, no potom sa svojím pohľadom presuniem na jeho pery, črtajúce sa do úsmevu.