Broken ||n.horan au✔

eleven

Nobody's point of view

Jeho zrak brázdil po tvári dievčaťa, ktoré bolo preňho iné. Tak odlišné od ľudí, medzi ktorými sa pohyboval.

Jeho zrak zastal na jej chvejúcich sa perách, ktoré by možno chcel ochutnať, ale nemal na to odvahu. Dievča, ktoré bolo zlomené a rozdrvené na milión kúskov, by nechcel nijako zneužiť. Chcel jej pomôcť, a tak odčiniť činy, ktoré vykonal.

Chcel zahnať svoje výčitky svedomia tým, že ju dostane zo stavu, v ktorom sa nachádzala. Mysliac si, že možno potom by sa cítil lepšie. Mysliac si, že by ho možno po tom všetkom brali všetci inak, tak ako kedysi, v dobe, kedy ho všetci milovali.

Hoc sa tváril, že mu to neubližuje, že ho nezaujímajú následky jeho činov, nebolo to tak. Vnútri cítil isté prázdno, ktoré sa snažil zaplniť zlými vecami. A on sám nechápal, prečo sa mu to nedarí.

Nechcel byť zlý, nikdy o niečom takom nepremýšľal. No zrazu sa to stalo a on nevedel, ako sa má dostať z dna, v ktorom sa ocitol.

Ona bola jeho šancou, ktorú mu dal život. Chcel sa jej chopiť a už nikdy ju nepustiť. Lebo to, čo spravil dievčaťu, ktoré miloval, ho požieralo každým dňom viac a viac. Od toho dňa, kedy zlomil dievča, ktoré ho vnímalo ako toho najlepšieho človeka na svete, sa nenávidel.

Od toho okamihu robil všetko preto, aby bol nenávidený ostatnými, pretože si myslel, že si to zaslúži. Z jeho pochybných myšlienok ho prerušil smiech. Jej smiech, ktorý mu narážal do ušných bubienkov.

Pousmial sa nad tým zvukom, ktorý od nej počul prvýkrát. Mala krásny smiech a on sa jej to chystal povedať.

,,Mala by si sa smiať častejšie, máš krásny smiech," Nesmelo sa na ňu pozrel, predsa on bol z tých, čo nevedel skladať úprimné komplimenty, vždy opačnému pohlaviu klamal, aby si ho získal. No jej klamať nemusel.

,,Som až príliš zlomená, Niall. Nemám právo sa smiať," pokrútila hlavou na znak nesúhlasu.

Mala výčitky svedomia, ktoré sa objavovali zakaždým, keď sa smiala. Smiala sa bez neho, bez jej lásky, ktorého meno pre ňu tak veľa znamenalo. Nevedela si na to zvyknúť, myslela si, že to bola chyba, hoc istým spôsobom vedela, že klame samú seba.

,,To nie je pravda," taktiež nesúhlasil s tým, čo povedala. Niall si bol viac než istý, že má pravdu on. Mala sa smiať, pretože smiech by jej mohol pomôcť zo stavu, v ktorom sa nachádzala.

Chcel jej to ukázať. Chcel jej ukázať, že sa dá žiť aj napriek tomu, že zomrel niekto, koho milovala. No on sám si nebol istý tým, či sa to naozaj dá.

,,Ale je. Vždy, keď sa smejem, tak to ľutujem. Neviem, čo ma núti ľutovať to, ale je to silnejšie než ja, oveľa silnejšie," objasnila mu, mysliac si, že to nepochopí, mysliac si, že ju nechá na pokoji a ona sa aj naďalej bude môcť dívať na film, ktorý jej Niall pustil pred malou chvíľou.

No on sa nechcel vzdať. To predsa niekto ako on nerobí.

,,Myslíš si, že by bol šťastný, keby ťa videl v takom zlom stave, v akom si teraz?" možno boli jeho slová až príliš ostré, ale obaja vedeli, že mal pravdu.

,,J-a neviem, myslím, že n-ie," jej slová vlastne potvrdili to, čo si obaja mysleli.

,,Mala by si sa smiať a každý deň sa predávkovať čokoládou, hlavne v období tvojej menštruácie," žmurkol na ňu a svoju drzú stránku už viac neskrýval.

Trinity zalapala po dychu a udrela ho do ramena. No úder, ktorý uštedrila Niallovi, bol sprevádzaný jej smiechom.

Bol rád, že ju rozosmial práve on a hoc si to ani jeden z nich neuvedomoval, osud sa im postavil do cesty.
•
•