Broken ||n.horan au✔

twelve

,,Pamätáš sa na ten deň, keď sme sa stretli po prvýkrát?" Zalapala som po dychu, keď predo mnou stála rozmazaná postava Zayna. Neverila som vlastným očiam, z ktorých sa začali rinúť slzy, no toto boli slzy šťastia.

,,Si to naozaj ty?" Šepkajúc som kráčala k jeho postave, ktorej som sa plánovala dotknúť.

,,Nie, Trinity, nie som skutočný," krútil hlavou a jeho oči boli plné slz. ,,A už nikdy nebudem," jeho líca sa ocitli pod náporom sĺz, na čo som sa okamžite rozplakala.

,,Máme málo času, Trinity, odpovedaj mi prosím na moju otázku," snažil sa pozorovať moju tvár, ako keby ju dnes videl poslednýkrát.

,,Boli sme malí, mohli sem mať obaja tri roky," rýchlo som hovorila, aby som splnila jeho požiadavku.

,,Už vtedy som ťa miloval, už ako trojročné dieťa," šepkal a plakal tak nahlas, že ma to trhalo na kúsky.

,,Nechcem, aby si sa kvôli mne trápila, Trinity. Nechcem, aby si plakávala a spomínala na to, aké to kedysi bolo. Aká si kedysi bola šťastná, keď som ťa držiaval v naručí. Buď šťastná teraz, zabudni na mňa. Zabudni na môj hlas a tvár. Zabudni na to, že som existoval," hoc hovoril slová, ktoré zneli tak bolestne, plakal a ja som vedela, že hovoriť takéto veci ho bolí viac než mňa.

Bolelo ho to, nechcel, aby som naňho zabudla. Tak prečo to hovoril?

,,Prečo to hovoríš, keď ani ty sám to nechceš?" Skríkla som, pretože som sa bála, že mi zmizne z dohľadu.

,,Lebo musím, Trinity," strácal hlas, strácal sám seba.

Priblížila som sa k nemu a dotkla som sa jeho tváre, mojimi prstami prešla vlna pokoja a šťastia, ktorú som cítila len pri ňom.

,,Nikdy na teba nezabudnem. Nikdy, Zayn. Rozumel si ma?" Vážnym tónom hlasu som prehovorila a dotýkala som sa jeho tváre. Tváre, ktorá mi tak chýbala. Bola som šťastná, tak strašne šťastná, že mám možnosť vidieť ho.

,,Zabudneš, Trinity, viem to," šepkal stále dookola, nechcel pochopiť moje slová. ,,Osud to zariadi presne tak, ako zariadil to, aby sme spolu neboli," dodal, na čo som sa naňho nechápavo pozrela.

,,Bol som len chyba, ktorá sa nemala nikdy stať. Bolo nám súdené nenávidieť sa, nie milovať. Všetko sme zničili, pretože sme sa do seba zamilovali," jeho dlane zovreli moju tvár tak pevne, že som cítili červeň v lícach.

,,O čom to hovoríš?" Nechápavosť v mojom hlase bola neprehliadnuteľná.

,,Nie je čas, Trinity," šepol tichým hlasom.

,,Hovorili mi, že ťa bude milovať viac než ja. Hovorili, že bola správna moja smrť. Chceli, aby si bola šťastnejšia, všetko zničili," hovoril a ja som nebola schopná porozumieť.

,,Nechcem, aby si ho milovala viac než mňa," sklopil hlavu nadol.

,,Čo to hovoríš, Zayn? Nikoho nebudem milovať viac než teba," s presvedčením v hlase som prehovorila.

,,Jeho áno," jeho tečúce slzy sa nedali zastaviť, hoc som sa ich snažila zotierať.

,,Koho?" Opakovala som stále dookola.

,,Toho, ktorý ti je súdený," dostal zo seba slová, ktoré ma miatli.

,,Al-," prerušil moju snahu rozprávať.